Milét
Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto. Dnes leží asi 9 km od mora.
| Milét | |
| gr. Μίλητος | |
| mesto | |
 Amfiteáter v Miléte
| |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Okres | Aydin |
| Historický región | Kária |
| Súradnice | 37°31′49″S 27°16′42″V / 37,53028°S 27,27833°V |
| Vznik | 11.stor. pred Kr. |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
  Poloha mesta v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Miletus | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prvé osídlenie pochádza z neolitu. V 11. storočí pred Kr. tu iónski kolonisti založili prvú osadu. V 8. storočí sa Milét stal jedným z najdôležitejších stredísk obchodu vtedajšieho sveta. V 7. storočí pred Kr. mal 25 000 obyvateľov. V 7. a 6. storočí Milét založil vraj vyše 80 kolónií na pobreží Čierneho mora a v delte Nílu. V tomto období patril aj k najväčším mestám zväzku 12 iónskych miest. V 6. storočí pred Kr. tu pôsobili prví grécki filozofi Tales, Anaximandros a Anaximenes (tzv. milétska škola), ďalej geograf Hekataios a historik Kadmos.
V roku 499 pred Kr. Milét inicioval vzburu maloázijských Grékov proti Peržanom, ale roku 494 pred Kr. (bitka pri Ladé) bol úplne zničený. Čoskoro bolo však mesto znova postavené, a to s pravouhlými ulicami. Roku 386 pred Kr. mesto ovládli Peržania, 377 pred Kr. pripadol Kárii, 334 pred Kr. ho dobyl Alexander Veľký a prosperita mesta dočasne poklesla. Po Alexandrovej smrti a období diadochov roku 188 pred Kr. pripadol Rímskej ríši a obnovila sa prosperita. Podľa Skutkov apoštolov (Sk 20,15-38 a 2Tim 4,20 ) navštívil mesto sv. Pavol na svojich misijných cestách. V 3. storočí po Kr. sa začal definitívny úpadok mesta spôsobený zanášaním prístavu riečnymi náplavami.
V meste bolo od konca 19. storočia vykopané množstvo pamiatok - napr. rímske divadlo, mramorové sochy levov, dve agory, brána (dnes v Pergamonskom múzeu v Berlíne), delfinión, buleutérion, nymfeum, akvadukt, termy Faustíny (dcéry Marka Aurélia), rímske kúpele Vergília Capita a helenistické mestské hradby.
Literatúra
upraviť- VALACHOVIČ, Pavol: Milétos : Sláva a pády antického mesta. In: Historická revue, roč. XXVIII, 2017, č. 8, s. 55 – 60.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milét