Miocén

Miocén
Zaradenie
Epocha neogénu
← oligocén	pliocén →
Časové rozpätie miocénu; (v miliónoch rokov)
Začiatok	23,03 (± 0,05)
Koniec	5,322 (± 0,005)
Trvanie	17,708
	Portál vied o Zemi

Miocén (z gr. meion – menej, kainos – nový) je spodné oddelenie neogénu. Roku 1833 ho vymedzil Charles Lyell. Začal sa pred 23,03 mil. rokov, skončil sa pred 5,33 mil. rokov.

Delenie

Regionálne stupne miocénu^[1]^[2]
	Mediteránna oblasť	Centrálna Paratethýda	Východná Paratethýda
Vrchný miocén	messín	pont	bospor
			portafir
			novoross
	tortón	panón	meot / cherson
	tortón	sarmat	besaráb
Stredný miocén	seraval	sarmat	volhyn
	seraval	báden	konka
	lang		karagand
			čokrak
			tarchan
Spodný miocén	burdigal	karpat	kazachur
		otnang	kazachur
		egenburg	sakaraul
	akvitán	eger (vrchný)	kaukaz (vrchný)

Charakteristika

Svet

Kontinenty v miocéne prechádzali postupne do polohy veľmi blízkej tej dnešnej. Neexistoval však suchozemský most medzi Južnou a Severnou Amerikou, počiatok subdukcie Tichého oceánu pod Juhoamerickú platňu mal za následok začiatok formovania Ánd. To spôsobilo zmenu toku viacerých juhoamerických riek, ako sú Orinoko a Amazonka, ktorá začala tiecť na východ do Atlantického oceánu. Pokračujúce horotvorné pohyby boli príznačné pre viaceré časti sveta. Dobre zachované odkryvy miocénnych hornín možno nájsť v Argentíne a v USA v oblasti Veľkých prérií.

Subdukcia oceánu Tethys spôsobila zrážku Apulskej platne a zvyšku Africkej platne s Európskou platformou. Teplá klíma a izolácia Stredozemného mora mali za následok tzv. Mesinskú krízu, kedy koncom miocénu došlo k jeho vyschnutiu. Počas miocénu pokračovala aj zrážka Indickej a Eurázijskej platne, čo malo za následok pokračujúci výzdvih Himalájí.

Stúpala tiež aridita, spôsobená pomalým ochladzovaním a znižovaním schopnosti atmosféry pohlcovať vodu. V dôsledku výzdvihu zanikli pralesy vo Východnej Afrike, rovnako i Austrália ku koncu miocénu prešla do oblasti s menším úhrnom zrážok. Predpokladá sa, že priemerné teploty boli o 7 – 9 °C vyššie ako dnešné^[3].

Tethýda a paratethýda

V oblasti tethýdy a paratethýdy mal miocén až do sarmatu morský vývoj. Zatiaľ čo tethýdnej tento stav zostal až do začiatku kvartéru, v paratethýde došlo v priebehu miocénu k postupnému vysladeniu^[4]. V priebehu karpatu došlo k vrásneniu flyšového pásma Álp a Karpát. Presun veľkého množstva sedimentov z predpolia orogénu spôsobil ohyb kôry jej predpolia a umožnil vznik sústavy predoblúkových panví, označovaná ako Čelná karpatská predhlbeň. Pri subdukcii podložia flyšového pásma, ktorá bola rýchlejšia na západe ako na východe došlo k rotácií celého bloku Alcapa (Alpy, Karpaty, Panónia), čo spôsobilo rýchle poklesávanie Viedenskej panvy^[5] ale aj Panónskej mnohých ďalších panví.

Začiatkom miocénu (eger – egenburg – otnang) došlo v oblasti Západných Karpát a Álp k sávskej a štajerskej fáze orogenézy^[3], došlo k poklesom a začiatku výzdvihu jadrových pohorí, vznikali aj medzihorské kotliny ako Turčianska, Bánovecká či Oravská.

Miocénne sedimenty tvoria prevažne piesky a íly. Na vonkajšej ako aj na vnútornej strane Karpát prebiehal intenzívnu vulkanizmus. Na Morave a v Pieninách došlo k výlovom trachyandezitov. Na strednom a východnom Slovensku to boli výlevy andezitov, ryolitov aj bazaltov. Usadili i hrubé polohy ich tufov, ktoré sú dokumentované ako prstovito sa vkliňujúce do sedimentov okolitých panví^[4]. V tomto období vznikli významné ložiská bentonitov. V miocéne sa v podstate utvorili dnešné toky riek na Slovensku.

Medzi bežné fosílie patria zvyšky žralokov a veľrýb. Známa je paleontologická lokalita Sandberg na okrajoch Devínskej Kobyly pri Bratislave.

Vývoj života

Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.

Referencie

↑ Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998: Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
↑ Aubrecht, R., 2014:Medzinárodná stratigrafická škála Archivované 2021-10-02 na Wayback Machine in Terénne cvičenie zo stratigrafie. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 98 s.
↑ ^a ^b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
↑ ^a ^b Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 594
↑ Kováč, M., Andreyeva-Grigorovich, A.S., Brzobohatý,R., Fodor, L., Harzhauser, M., Oszczypko, N., Pavelić, D., Rögl, F., Safić, B., Sliva, Ľ, Stráník, Z., 2003: Karpatian Paleogeography, Tectonics and Eustatic Changes. in, Brzobohatý R., Cicha I., Kováč M., Rögl F. (Editori): The Karpatian - a Lower Miocene Stage of the Central Paratethys, Masarykova Univerzita, Brno, s. 49-66

Pozri aj

chronostratigrafická tabuľka

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miocén

[1] Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998: Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam

[2] Aubrecht, R., 2014:Medzinárodná stratigrafická škála Archivované 2021-10-02 na Wayback Machine in Terénne cvičenie zo stratigrafie. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 98 s.

[Mišík_et_al.,_1985-3] Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.

[Enykl._SVK-4] Veľký, J. a kolektív, 1979: Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 594

[5] Kováč, M., Andreyeva-Grigorovich, A.S., Brzobohatý,R., Fodor, L., Harzhauser, M., Oszczypko, N., Pavelić, D., Rögl, F., Safić, B., Sliva, Ľ, Stráník, Z., 2003: Karpatian Paleogeography, Tectonics and Eustatic Changes. in, Brzobohatý R., Cicha I., Kováč M., Rögl F. (Editori): The Karpatian - a Lower Miocene Stage of the Central Paratethys, Masarykova Univerzita, Brno, s. 49-66

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]