Mnohoštetinavce
Mnohoštetinavce (iné názvy pozri nižšie; lat. Polychaeta) sú taxón (trieda) obrúčkavcov.
| Mnohoštetinavce | |
 Rôznorodosť morských červov podľa M. J. Schleidena (1804 – 1881). | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Polychaeta Grube, 1850 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Názvy
upraviťSlovenské názvy tohto taxónu sú: mnohoštetinavce[1][2][3], mnohoštetinovce[4][5], zriedkavo mnohoštetinatce[6]; skôr neformálne: mnohoštetinavé [alebo mnoštetinaté] červy[7][8], polychéty[2]; staršie: červy mnohoštetinaté[9] [resp. červi mnohoštetinatí[10]], hustoštetinaté[11], červy hustoštetinaté[12].
Charakteristika
upraviťMnohoštetinavce sú fylogeneticky východiskovou skupinou obrúčkavcov; týka sa to hlavne radu Errantia s homonómnou segmentáciou. U ďalších radov je však homonómna segmentácia nahradená heteronómnou (Sedentaria), alebo pozorujeme druhotnú redukciu segmentácie (Archiannelida). Primárne je na každom somite (okrem akronu a pygidia) 1 pár parapódií so štetinami a zväčša i so žiabrovými príveskami. Väčšina druhov má 60 – 100 somitov, no niektoré morské druhy ich majú až 800. Extrémom na druhej strane sú niektoré Archiannelida, ktoré majú len 9 zanikajúcich somitov. Počet somitov u jednotlivých druhov nemusí byť konštantný. Sú väčšinou gonochoristy, ale aj hermafrodity; vývin prebieha cez trochofórovú larvu (u nemnohých sladkovodných druhov je toto štádium nezreteľné). Stavba orgánových sústav zodpovedá charakteristike kmeňa.
Systematika
upraviťSystematika mnohoštetinavcov je sporná. Nasledujúce delenie je tradičné delenie:
trieda mnohoštetinavce (Polychaeta):
- rad túlavce/plazivky/blúdivce (Errantia)
- rad sedavce/sedavky (Sedentaria)
- rad praobrúčkavce (Archiannelida) - staršie zaraďované ako samostatná trieda obrúčkavcov
Novšie sa do mnohoštetinavcov zaraďujú ako ďalší rad aj olejovky (Aphanoneura/Aeolosomatida), ktoré sa predtým často zaraďovali do máloštetinavcov. Okrem toho sa do mnohoštetinavcov dnes zaraďujú aj nasledujúce taxóny, ktoré sa tradične uvádzali na iných miestach systému živočíchov: pogonofóry (Pogonophora), chobotničky (Echiura) a niekedy aj sipunkuly (Sipunculida) a myzostómy (Myzostomidae), i keď treba poznamenať, že chobotničky, sipunkuly a myzostómy sa (spolu s priapulidami) do obrúčkavcov niekedy zaraďovali aj napríklad už v polovici 20. storočia. Podľa novších zistení vývojovo do mnohoštetinavcov patria aj opaskovce (Clitellata; čiže máloštetinavce + pijavice). Zaradením opaskovcov do mnohoštetinavcov sa však mnohoštetinavce automaticky stávajú zhodnými s celými obrúčkavcami, preto sa pre lepšiu prehľadnosť systému opaskovce zvyknú naďalej zaraďovať oddelene od mnohoštetinavcov.[13]
V niektorých novších systémoch sa namiesto vyššie uvedeného delenia na zhruba tri rady používa delenie na veľké množstvo menších radov.
Referencie
upraviť- ↑ Eva TIRJAKOVÁ, Peter VĎAČNÝ, Ľudovít KOCIAN. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015
- ↑ a b BURNIE, D et al. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 534
- ↑ PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- ↑ mnohoštetinovce. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993. S. 456
- ↑ Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 308-309
- ↑ afroditka. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993. S. 22
- ↑ ELIÁŠ, P. Ekológia. 2003. S. 146
- ↑ NĚMEC, Bohumil; PYSTÝRIK, Ľudovít. Vs̆eobecná botanika. [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1963. 861 s. S. 32.
- ↑ Anglicko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1981 S. 82
- ↑ DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha, Prešov. 1936. S. 48
- ↑ MASÁR, I. Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej nomenklatúry. In: Kultúra slova 1985. č. 9. S. 289 a nasl.
- ↑ FERIANC, O. Zoológia pre VII. a VIII. triedu slov gymnázií...1941. S. 63
- ↑ Pozri zdroje uvedené k systematike obrúčkavcov v článku obrúčkavce.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mnohoštetinavce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mnohoštetinavce
Zdroj
upraviť- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.