Molière

	Molière
	francúzsky herec a dramatik
Narodenie	15. január 1622; Paríž, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie	17. február 1673 (51 rokov); Paríž, Francúzske kráľovstvo
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Molière; (plné texty diel autora)
Commons	Molière
	Biografický portál

Molière, vlastným menom Jean Baptiste Poquelin (pokrstený 15. januára 1622, Paríž, Francúzske kráľovstvo – † 17. február 1673, Paríž) bol francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ. Spolu s Pierrom Corneillom a Jeanom Racinom patrí k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu. Pre komédiu má podobný význam ako William Shakespeare pre tragédiu.

Molière bol všeobecne považovaný za jedného z najväčších spisovateľov francúzskeho jazyka a svetovej literatúry. Medzi jeho zachované diela patria komédie, frašky, tragikomédie, comédie-ballets a ďalšie. Jeho hry boli preložené do všetkých hlavných žijúcich jazykov a v Comédie-Française sa hrajú častejšie ako hry ktoréhokoľvek iného súčasného dramatika.

Molière sa narodil v zámožnej rodine a študoval na Collège de Clermont (dnes Lycée Louis-le-Grand), mal teda dobré predpoklady na to, aby začal svoj život v divadle. Trinásť rokov putovného herectva mu pomohlo vybrúsiť svoje komediálne schopnosti a zároveň začal písať, pričom kombinoval prvky Commedia dell'arte s rafinovanejšou francúzskou komédiou.

Vďaka záštite aristokratov vrátane Filipa I., vojvodu Orleánskeho - brata Ľudovíta XIV. - si Molière zabezpečil predstavenie pred kráľom v Louvri. Moliérovi, ktorý predviedol klasickú hru Pierra Corneilla a vlastnú frašku "Zamilovaný doktor", bolo umožnené využívať salle du Petit-Bourbon v blízkosti Louvru, priestrannú miestnosť na divadelné predstavenia. Neskôr dostal do užívania divadlo v Palais-Royal. Na oboch miestach Molière našiel úspech medzi Parížanmi s hrami ako Aféry, Škola pre manželov a Škola pre manželky. Táto kráľovská priazeň priniesla jeho súboru kráľovskú penziu a titul Troupe du Roi ("Kráľovská skupina"). Molière bol naďalej oficiálnym autorom dvorných zábavných predstavení.

Napriek obdivu dvora a Parížanov Molièrove satiry priťahovali kritiku z iných kruhov. Pre bezbožnosť v hre Tartuffe odsúdila túto štúdiu náboženského pokrytectva katolícka cirkev vo Francúzsku, po čom nasledoval zákaz zo strany Parlamentu, zatiaľ čo Dona Juana Molière stiahol a už nikdy ho znovu neuviedol. Náročná práca v toľkých divadelných funkciách sa podpísala na jeho zdraví a v roku 1667 bol nútený dať si od javiska pauzu. V roku 1673 počas inscenácie jeho poslednej hry Zdravý nemocný Molière, ktorý trpel pľúcnou tuberkulózou, dostal záchvat kašľa a krvácanie, keď hral hypochondra Argana. Predstavenie dokončil, ale o niekoľko hodín neskôr opäť skolaboval a zomrel.

Životopis

Jean Baptiste Poquelin sa narodil v Paríži ako syn kráľovského čalúnnika a komorníka. Študoval právo a pripravoval sa na povolanie notára.

Avšak neskôr, v roku 1643, stretol svoju lásku - herečku Madeleine Béjartovú a štúdium zanechal, stal sa hercom a prijal meno Molière. Spolu s Béjartovou a jej bratom a sestrou založili divadelnú skupinu L'Illustre Théâtre (fran. Slávne divadlo). Kvôli dlhom však spoločnosť v roku 1645 zbankrotovala a Molière sa na niekoľko týždňov dostal aj do väzenia.

Ešte v ten istý rok vstúpil do kočovnej spoločnosti herca Charlesa Dufresnea, v ktorej rýchlo získal vedúce postavenie. Celých trinásť rokov spolu cestovali a hrali po francúzskom vidieku. Molière počas týchto rokov spoznal najrôznejšie odtiene ľudskej povahy a stýkal sa s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev, čo využil najmä vo svojej neskoršej dramatickej práci. Taktiež sa naučil dramaturgicky upravovať hry, tak aby mali na divákov čo najväčší účinok.

Súborné vydanie Molièrových hier z roku 1734.

V roku 1658 sa Molière vracia do Paríža a hrá v Louvri, ktorý v tom čase slúžil ako divadelná budova. Hral tu v Corneillovej tragédii Nicomède a vo fraške Zamilovaný doktor (Le docteur amoureux). Bol mu udelený titul Troupe de Monsieur (Monsieur bol brat kráľa) a s pomocou kráľovho brata sa začala Molièrova skupina striedať s talianskymi hercami v paláci Petit Bourbon. Stretnutím s talianskymi hercami Molière spoznal commediu dell'Arte, pod ktorej vplyvom začal písať komédie. Svoju dramatickú prvotinu - Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules) predstavil 18. novembra 1659 v Petit Bourbon. Toto dielo je považované za jedno z jeho najlepších a ide o vôbec prvý z jeho pokusov vysmiať sa určitým manierom, ktoré boli bežné v súvekom Francúzsku.

Napriek tomu, že samotný Molière obľuboval tragédie, písal predovšetkým komédie a frašky. Jeho prvé frašky boli napísané len sčasti, zvyšok sa zakaždým improvizoval v štýle commedie dell'Arte. Je to práve Molièrov výrok, že satira castigat ridendo mores (lat. kritizuje zvyky pomocou humoru), ktorý je často zamieňaný s latinským príslovím Ridendo dicere verum. Štýl a obsah jeho diel sa dostal do centra pozornosti divadelnej a literárnej kritiky.

Rok po jeho debute v Petit Bourbon sa jeho herecká skupina presťahovala do Palais Royal. Tu sa prvýkrát hrali Molièrove hry Škola mužov (L'École des maris) a Škola žien (L'École des femmes), ktoré sa obe zapodievali ľudskými vlastnosťami, ktoré nebezpečne ohrozujú rodinný život. Téma manželstva a rodinných vzťahov, obohatená o ľudskú falošnosť v medziľudských vzťahoch bola častá v Molièrových dielach.

Vplyv na francúzsku kultúru

Mnohé zo slov či fráz použitých v Molièrových hrách sa používajú vo francúzštine i po 300 rokoch. Tu je pár z nich:

tartuffe je pokrytec, najmä taký čo sa vystatuje svojou (falošnou) zbožnosťou a morálkou.
socha veliteľa (statue du Commandeur) z hry Don Juan je používaná ako prirovnanie absolútnej tvrdohlavosti (raide comme la statue du Commandeur).
Don Juan je výraz používaný pre muža, zvodcu, ktorý ženy zláka na falošné sľuby a neskôr ich opustí.

Zoznam diel

La Jalousie du Barbouillé
Le Médecin volant (1645)
L'Étourdi ou les Contretemps (1655)
Zamilovaný doktor (Le Docteur amoureux) (1658)
Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules) (1659)
Domnelý paroháč (Sganarelle ou le Cocu imaginaire) (1660)
Žiarlivý princ (Dom Garcie de Navarre ou le Prince jaloux) (1661)
Škola mužov (L'École des maris) (1661)
Les Fâcheux (1661)
Škola žien (L'École des femmes) (1662)
La critique de l'École des femmes (1663)
L'Impromptu de Versailles (1663)
Le Mariage forcé (1664)
La Princesse d'Élide (1664)
Tartuffe (Tartuffe) (1664)
Don Juan (Don Juan) (1665)
L'Amour médecin (1665)
Mizantrop (Le Misanthrope) (1666)
Lekárom proti svojej vôli (Le Médecin malgré lui) (1666)
Mélicerte (1666)
Pastorale comique
Le Sicilien (1667)
Amfitryon (Amphitryon) (1668)
Georges Dandin (Georges Dandin) (1668)
Lakomec (L'Avare) (1668)
Pán z Prasiatkova (Monsieur de Pourceaugnac) (1669)
Les Amants magnifiques (1670)
Meštiak šľachticom (Le Bourgeois Gentilhomme) (1670)
Psyché (Psyché) (1671)
Scapinove šibalstvá (Les Fourberies de Scapin) (1671)
La Comtesse d'Escarbagnas (1671)
Učené ženy (Les Femmes savantes) (1672)
Zdravý nemocný (Le Malade imaginaire) (1673)

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Molière
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Molière

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Molière na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).