Monastier Studenica
Monastier Studenica alebo Kláštor Studenica (srb. Манастир Студеница – Manastir Studenica) je pravoslávny kláštor, monastier a kultúrna pamiatka Svetového dedičstva UNESCO v Srbsku. Kláštor sa nachádza asi 24 kilometrov od mesta Kraljevo, v krajine pod pohorím Golija.[1] Bol založený v 12. storočí srbským panovníkom Štefanom Nemanjom v postbyzantskom architektonickom a umeleckom štýle Rašskej školy. Je najväčším a najbohatším kláštorom Srbskej pravoslávnej cirkvi.[2] V stredoveku plnil úlohu centra srbskej kultúry, náboženstva a vzdelanosti. Vznikli tu početné literárne diela a pôsobila v ňom stredoveká medická škola. Významnou osobnosťou kláštora bol svätý Sáva, ktorý vytvoril jeho typikon.[3] V chráme sa nachádzajú vzácne fresky vytvorené v byzantskom štýle, zvlášť cenená je freska Ukrižovania.[4]
Monastier Studenica | |
Манастир Студеница (Manastir Studenica) | |
srbský pravoslávny monastier | |
Panoramatický pohľad na kláštorné budovy, v popredí Chrám Bohorodičky
| |
Štát | Srbsko |
---|---|
Štatistický región | Šumadija a Západné Srbsko |
Okruh | Raška |
Obec | Kraljevo, pri sídle Ušće |
Súradnice | 43°29′10″S 20°32′12″V / 43,48611°S 20,53667°V |
Štýl | postbyzantské umenie, Rašská škola byzantské, komnénovské a palaiologovské fresky |
Materiál | kameň, mramor |
Založenie | 1196 |
Výstavba | 1183 – 1196 |
Vlastník | Srbská pravoslávna cirkev |
Svetové dedičstvo UNESCO | |
Dátum zápisu | 1986 |
Cirkev | pravoslávna cirkev (Srbská pravoslávna cirkev) |
Poloha monastiera na mape Srbska.
| |
Wikimedia Commons: Studenica monastery | |
Webová stránka: manastirstudenica.rs/en-index/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História
upraviťKláštor bol založený za vlády veľkého župana Štefana Nemanju, vystavaný bol v období rokov 1183 až 1196 v štýle Rašskej školy. V roku 1196 Štefan abdikoval a na istý čas sa stal studenickým mníchom, pričom prijal meno Simeon. O niekoľko rokov odišiel Štefan ku koncu života do Chilandaru na Athose, kde zomrel. Jeho telo bolo neskôr prenesené a pochované v Studenici. Nemanja je spolu s manželkou oslavovaný ako pravoslávny svätec.[5] Ďalšou ranou osobnosťou kláštora bol Nemajov syn svätý Sáva, ktorý sa stal v roku 1208 igumenom kláštora a zaviedol v kláštore typikon podľa predlohy Kláštora Euergetis v Konštantínopole.[6]
Hlavný chrám zasvätený Bohorodičke bol dostavaný v roku 1209 a slúžil aj ako krypta. Kláštor bol miestom, kde vznikla iniciatíva vzniku nezávislej autokefálnej srbskej cirkvi a vznikli tu prvé literárne diela v srbčine.[2] Nemanjov vnuk Radoslav nechal v roku 1230 vystavať nartex Chrámu Bohorodičky s pripojenými kaplnkami, a kráľ Štefan Uroš II. Milutin nechal v roku 1314 v kláštore postaviť menší chrám zasvätený rodičom Panny Márie, svätým Joachimovi a Anne.[5] Milutinov chrám sa nazýva aj Kraljeva Crkva (Kráľovský chrám).[6] Ku kláštoru prislúchalo pôvodne viacero chrámov a menších kaplniek, dnes sú zachované len tri chrámy.[5]
V osmanskom období rozvoj kláštora ustal. Pôvodná olovená strecha kláštorného kostola bola pretavená na muníciu pre turecké vojsko a v priebehu rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1683 – 1699 bol kláštor vyrabovaný rakúskymi vojskami. Obrovskú ranu monastier utrpel počas prvého srbského povstania, keď bol vypálený osmanskými vojskami. Kláštor bol následne obnovený, no niektoré úpravy mu skôr uškodili. V roku 1846 boli niekdajšie byzantské fresky prekryté novými vrstvami a pôvodné vzácne diela boli obnovené až v rámci rekonštrukcií v roku 1951. V roku 1986 bol monastier zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[5][4]
Architektúra a fresky
upraviťChrám Bohorodičky (Theotokos) je bazilika dalmátskeho typu s polkruhovou apsidou a jednoloďovou kompozíciou. Nad štvorcovým krížením naosu sa na nízkom tambure nachádza kupola. Ako budova Rašskej školy v sebe spája západné prvky románskeho umenia (napr. tympanón s reliéfom) s prvkami byzantského umenia (nartex, kupola). Steny sú z bieleho a sivého mramoru, uplatňuje sa v nich oblúčkový vlys. Kostol neskôr poslúžil ako predloha ďalším stredovekým srbským chrámom.[2][6] Vrcholom umenia vo výzdobe chrámu sú štyri portály, a z nich najmä západný, ktorý sa nachádza medzi vnútorným a vonkajším nartexom.[7] Rané fresky v chráme vytvorili byzantskí majstri z Konštantínopola a je prevedená podľa byzantskej ikonografie komnénovského obdobia. Podľa inskripcie z roku 1209 sa na ich vytvorení zrejme okrem Nemanju finančne podieľali aj jeho deti. Inskripcie sú grécke a srbské.[8] Z fresiek je význačné najmä zobrazenie Ukrižovanie Ježiša Krista umiestnené na západnej stene chrámu.[6] V chráme sa nachádzajú aj donátorské fresky zobrazujúce Štefana Nemanju (Simeona). Zo 40. rokov 13. storočia pochádzajú fresky v exonartexe kráľa Radoslava a v bočných kaplnkách. Fresky boli obnovované v roku 1569, keď boli niektoré obrazy premaľované a vznikli nové maľby, napr. Posledného súdu v hornej časti západnej a východnej steny nartexu.[7]
Kráľovský chrám (svätých Joachima a Anny) je budova v tvare vpísaného kríža s kupolou na tambure. Vystavaný je z kameňa a tufu, omietka je bielej farby. Chrám obsahuje fresky z palaiologovského obdobia vytvorené umelcami Michalom Astrapom a Eustychiom zo Solúna približne okolo roku 1314.[2][6] Fresky pokrývajú všetky steny chrámu od zeme až po kupolu a sú do značnej miery zachované v jednotnom štýle vysokej estetickej hodnoty, čo dokladá fakt, že boli kráľovskou donáciou.[7] Nachádza sa tu napríklad freska Pantokratora obklopeného štyrmi evanjelistami, cherubíni s ohnivými diskami a božská liturgia, ako aj donátorské fresky kráľa Štefana Uroša II. Milutina.[8]
Kaplnka, či Kostol svätého Mikuláša je jednoduchšia jednoloďová stavba z 12. storočia. Na východnej strane je zakončená s polkruhovou apsidou v ktorej je umiestnený oltár. Kostol bol postavený z rozbitých a tesaných kameňov a vápencovej malty,[7] chrám obsahuje čiastočne zachovanú nástennú výzdobu.[6] Pri reštaurátorských prácach boli objavené aj ornamentálne prvky.[7]
Kláštorný komplex je obohnaný kruhovitým valom s dvomi opevnenými bránami. Okrem troch kostolov sa v komplexe zachovali aj priestory pre mníchov, či refektár postavené pozdĺž valu. Ku kláštoru prislúchali aj pustovne v horách.[2] V areáli boli objavené aj ruiny ďalšej sakrálnej stavby, zrejme Kaplnky Jána Krstiteľa.[8]
Galéria
upraviť-
Kostol Bohorodičky (Theotokos)
-
Kostol (či kaplnka) svätého Mikuláša
-
Kraljeva Crkva (Kráľovský chrám) - Kostol svätých Joachima a Anny
-
Portál z mramoru
-
Kláštorná Pustovňa svätého Sávu (Isposnica Svetog Save) leží asi 12 kilometrov od monastiera.[9]
-
Západná stena Chrámu Bohorodičky (Theotokos)
-
Kráľ Štefan Uroš II. Milutin, donátorská freska, Kráľovský chrám
-
Freska svätého Simeona (Štefana Nemanju), zakladateľa kláštora
-
Freska Narodenia Panny Márie
-
Freska Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu, Kráľovský chrám
-
Výzdoba kupoly
Referencie
upraviť- ↑ Kraljevo In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Studenica Monastery [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Monastery Studenica [online]. www.manastirstudenica.rs, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online. Archivované 2020-02-08 z originálu.
- ↑ a b Studenica, monastery of incredible frescoes [online]. www.serbia.com, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Monastery Studenica, history [online]. www.manastirstudenica.rs, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online. Archivované 2020-02-08 z originálu.
- ↑ a b c d e f Studenica In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 452.
- ↑ a b c d e Monastery Studenica, Art [online]. www.manastirstudenica.rs, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online. Archivované 2020-02-08 z originálu.
- ↑ a b c STUDENICA. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1968 – 1969. (po anglicky)
- ↑ Isposnica Svetog Save [online]. www.klubputnika.org, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.