Edward Montgomery Clift (* 17. október 1920, Omaha, Nebraska, USA – † 23. júl 1966, New York, New York) bol americký herec, ktorého sláva vrcholila v 50. rokoch 20. storočia. Často bol označovaný za prototyp novej hollywoodskej hviezdy tej doby, rebelskejšej a menej uhladenej než v klasickej ére, spolu s Jamesom Deanom a Marlonom Brandonom.[1]

Montgomery Clift
americký herec
Montgomery Clift
Narodenie17. október 1920
Omaha, Nebraska, USA
Úmrtie23. júl 1966 (46 rokov)
New York, New York, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Montgomery Clift

Kariéra

upraviť

Prvú profesionálnu rolu získal v hre Fly Away Home na Floride, v hraní pokračoval v divadle v Stockbridge (Connecticut), v roku 1935 už hral na Broadwayi, kde slávil úspech v rolí Tonka v Čapkovej Matke.

Trikrát bol nominovaný na Oscara za výkon v hlavnej úlohe – už za svoju vôbec prvú filmovú rolu v snímke The Search (Poznamenaní) (1948), za rolu robotníka George Estmana v dráme A Place in the Sun (1951) a za úlohu vo filme Odtiaľto až na večnosť (From Here to Eternity) z roku 1953. Týmto filmom vyvrcholila éra postáv mladých, búriacich sa charizmatických mužov.

Táto etapa bola násilne prerušená v roku 1956, kedy havaroval so svojím autom. Ochrnula mu časť tváre a zmenil sa aj psychicky, keď sa stal po havárii závislým na alkohole a liekoch proti bolesti. Tým sa zmenil charakter jeho rolí, ale stále dostával veľké príležitosti (The Young Lions, Suddenly, Last Summer, Wild River, Mustangy (Misfits), Freud (Freud: The Secret Passion). K najoceňovanejším výkonom druhej etapy jeho kariéry patrí úloha Rudolpha Petersena v dráme Judgment at Nuremberg, za ňu bol nominovaný na Oscara za výkon vo vedľajšej úlohe, rovnako ako na Zlatý glóbus a cenu BAFTA. Ani tentoraz však žiadnu cenu nezískal, tak ako po celú svoju kariéru.

Mal homosexuálne vzťahy, ale aj vzťahy so ženami, médiá radi špekulovali najmä o jeho vzťahu s Liz Taylorovou, ktorá bola jeho najbližšou priateľkou a veľa mu pomohla po jeho nehode. Preslávil sa vetou „v posteli mám rád mužov, ale milujem len ženy“.[2]

Zomrel v 45 rokoch na srdcové zlyhanie, zrejme po predávkovaní liekmi či drogami.

Pieseň The Right Profile skupiny The Clash na ich albume London Calling pojednáva o Cliftovi, jeho ochrnutej tvári a drogovej závislosti.

Referencie

upraviť
  1. McCann, Graham (1991). Rebel Males: Clift, Brando and Dean. H. Hamilton. ISBN 978-0-241-12884-8.
  2. http://gayinfluence.blogspot.cz/2011/09/montgomery-clift-actor.html

Literatúra

upraviť
  • Bosworth, Patricia (1978). Montgomery Clift: A Biography. Hal Leonard Corporation.
  • Capua, Michelangelo (2002). Montgomery Clift: A Biography. McFarland.
  • LaGuardia, Robert (1977). Monty: A Biography of Montgomery Clift. New York, Avon Books.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montgomery Clift na českej Wikipédii.

  NODES
Done 1
freud 2