Montreal Canadiens
Montreal Canadiens[1][2] (slovenská výslovnosť [montreal/montriol kenediens/kenejdiens][1]; iné názvy pozri nižšie) je hokejový klub NHL sídliaci v kanadskom Montreale. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku 1909 a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v Bell Centre. Dvadsaťštyrikrát vyhral Stanley Cup, čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.[3] Posledný Stanley Cup získal v sezóne 1992/1993 (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).[4] V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v Sieni slávy NHL.[5]
Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal) | |
---|---|
Konferencia | Východná |
Divízia | Atlantická |
Založený | 4. december 1909 |
História | Montreal Canadiens 1910 – súčasnosť |
Štadión | Bell Centre |
Mesto | Montreal, Quebec |
Lokálne mediálne pobočky | CJAD (800 AM) RDS CKAC (730 AM) |
Farby klubu | modrá, biela a červená |
Vlastník | Geoff Molson |
Generálny manažér | Kent Hughes |
Tréner | Martin St. Louis |
Kapitán | Nick Suzuki |
Nižšie ligové pobočky | Laval Rocket (AHL) Trois-Rivières Lions (ECHL) |
Víťaz Stanley Cupu | 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 |
Víťaz konferencie | 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21 |
Víťaz divízie | 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15 |
Názvy
upraviť- oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien[6] alebo Club de hockey Canadien, Inc.[7]
- skratka: CHC[7]
- známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens[6]
- logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)[6]
- franc. Les Canadiens de Montréal
- angl. Montreal Canadiens
História
upraviťMontreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette.[8] Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.
V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.
Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.
1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six
upraviťHviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.
Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.
V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens.[9] Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.
1967 – 1986: Expanzia NHL
upraviťKu koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).
V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.
V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.
V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.
Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.
Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.
Od roku 1986 – moderná NHL
upraviťV sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.
V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.[8]
11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).[10]
Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.
Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.
Posledné sezóny
upraviť13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera.[11] V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy[12] nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.[13]
Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.[14]
V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.[15]
Symboly klubu
upraviťKlubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.
Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.
Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.
Súčasný káder
upraviťStav k sezóne 2023-2024
# | Nat | Hráč | Pozícia | Strela | Výška | Váha | Rok narodenia | Kontrakt do: |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
34 | Jake Allen | G | Ľavá | 188 | 90 | 1990 | 24/25 | |
35 | Samuel Montembeault | G | Ľavá | 191 | 90 | 1996 | 23/24 | |
30 | Cayden Primeau | G | Ľavá | 191 | 92 | 1999 | 24/25 | |
52 | Justin Barron | O | Pravá | 188 | 91 | 2001 | 23/24 | |
21 | Kaiden Guhle | O | Ľavá | 188 | 93 | 2002 | 24/25 | |
54 | Jordan Harris | O | Ľavá | 180 | 86 | 2000 | 24/25 | |
26 | Jonathan Kovacevic | O | Pravá | 195 | 99 | 1997 | 24/25 | |
8 | Mike Matheson (A) | O | Ľavá | 188 | 85 | 1994 | 25/26 | |
58 | David Savard | O | Pravá | 185 | 106 | 1990 | 24/25 | |
6 | Chris Wideman | O | Pravá | 178 | 82 | 1990 | 23/24 | |
72 | Arber Xhekaj | O | Ľavá | 193 | 108 | 2001 | 23/24 | |
17 | Josh Anderson | PK/LK | Pravá | 191 | 100 | 1994 | 26/27 | |
40 | Joel Armia | PK | Pravá | 192 | 99 | 1993 | 24/25 | |
22 | Cole Caufield | PK/LK | Pravá | 170 | 79 | 2001 | 30/31 | |
77 | Kirby Dach | C | Pravá | 193 | 96 | 2001 | 25/26 | |
28 | Christian Dvorak | C/LK | Ľavá | 185 | 91 | 1996 | 24/25 | |
71 | Jake Evans | PK/C | Pravá | 183 | 84 | 1996 | 24/25 | |
11 | Brendan Gallagher (A) | PK | Pravá | 174 | 83 | 1992 | 26/27 | |
49 | Rafaël Harvey-Pinard | LK | Ľavá | 175 | 83 | 1999 | 24/25 | |
91 | Sean Monahan | C | Ľavá | 185 | 91 | 1994 | 23/24 | |
15 | Alex Newhook | C/LK | Ľavá | 178 | 86 | 2001 | 26/27 | |
70 | Tanner Pearson | LK | Ľavá | 185 | 91 | 1992 | 23/24 | |
55 | Michael Pezzetta | C/LK | Ľavá | 185 | 98 | 1998 | 24/25 | |
20 | Juraj Slafkovský | LK | Ľavá | 191 | 108 | 2004 | 24/25 | |
14 | Nick Suzuki (C) | C | Pravá | 180 | 93 | 1999 | 29/30 | |
56 | Jesse Ylönen | PK | Pravá | 186 | 86 | 1999 | 23/24 |
Sezóny a rekordy
upraviťVýsledky
upraviťToto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens
Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty
Sezóna | Z | V | P | PvP | NG | IG | B | TM | Koniec | Play-off |
2010/2011 | 82 | 44 | 30 | 8 | 216 | 209 | 96 | 2 z 5., Severovýchodná
6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins) | ||
2011/2012 | 82 | 31 | 35 | 16 | 212 | 226 | 78 | 5 z 5 Severovýchodná
15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off | ||
2012/20131 | 48 | 29 | 14 | 5 | 149 | 126 | 63 | 1 z 5., Severovýchodná
2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators) | ||
2013/2014 | 82 | 46 | 28 | 8 | 215 | 204 | 100 | 3 z 8., Atlantická
4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 (New York Rangers) | ||
2014/2015 | 82 | 50 | 22 | 10 | 221 | 189 | 110 | 1 z 8., Atlantická
2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 (Tampa Bay Lightning) | ||
2015/2016 | 82 | 38 | 38 | 6 | 221 | 236 | 82 | 6 z 8., Atlantická
13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige |
Tím sa nekvalifikoval do play-off | |
2016/2017 | 82 | 47 | 26 | 9 | 226 | 200 | 103 | 1 z 8.,Atlantická
4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige |
Prehra v prvom kole 2-4 (New York Rangers) | |
2017/2018 | 82 | 29 | 40 | 13 | 209 | 264 | 71 | 6 z 8.,Atlantická
14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige |
Tím sa nekvalifikoval do play-off | |
2018/2019 | 82 | 44 | 30 | 8 | 249 | 236 | 96 | 4 z 8.,Atlantická
9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige |
Tím sa nekvalifikoval do play-off | |
2019/20202 | 71 | 31 | 31 | 9 | 212 | 221 | 71 | 5 z 8.,Atlantická
13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige |
Prehra v prvom kole 2-4 (Philadelphia Flyers) | |
2020/20213 | 56 | 24 | 21 | 11 | 159 | 168 | 59 | 4 z 7.,Severná
18 z 31., V celej Lige |
Prehra vo finále o Stanleyho Pohár 1-4 (Tampa Bay Lightning) | |
2021/2022 | 82 | 22 | 49 | 11 | 221 | 319 | 55 | 8 z 8.,Atlantická
16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige |
Tím sa nekvalifikoval do play-off |
- 1 Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.
- 2 Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off
- 3 Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.
Individuálne rekordy
upraviťKariéra
upraviť- Najviac sezón: Henri Richard, 20
- Najviac zápasov: Henri Richard, 1256
- Najviac gólov: Maurice Richard, 544
- Najviac asistencií: Guy Lafleur, 728
- Najviac bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A)
- Najviac trestných minút: Chris Nilan, 2248
- Najviac shutoutov: George Hainsworth, 75
Lídri kanadského bodovania
upraviťPoznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas
Pozícia | Meno | Z | G | A | B | V (min) | B/Z | V (min)/Z |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | Guy Lafleur (PK) | 961 | 518 | 728 | 1246 | 381 | 1,30 | 0,40 |
2 | Jean Béliveau (C) | 1125 | 507 | 712 | 1219 | 1029 | 1,08 | 0,91 |
3 | Henri Richard (C) | 1256 | 358 | 688 | 1046 | 928 | 0,83 | 0,74 |
4 | Maurice Richard (PK) | 978 | 544 | 421 | 965 | 1285 | 0,99 | 1,31 |
5 | Larry Robinson (O) | 1202 | 197 | 686 | 883 | 706 | 0,73 | 0,59 |
6 | Yvan Cournoyer (PK) | 968 | 428 | 435 | 863 | 255 | 0,89 | 0,26 |
7 | Jacques Lemaire (C) | 853 | 366 | 469 | 835 | 217 | 0,98 | 0,25 |
8 | Steve Shutt (ĽK) | 871 | 408 | 368 | 776 | 400 | 0,89 | 0,46 |
9 | Bernie Geoffrion (PK) | 766 | 371 | 388 | 759 | 636 | 0,99 | 0,83 |
10 | Saku Koivu (C) | 792 | 191 | 450 | 641 | 623 | 0,80 | 0,00 |
Sezóna
upraviť- Najviac gólov za sezónu: Steve Shutt (1976/1977) a Guy Lafleur (1977/1978), 60
- Najviac presilovkových gólov za sezónu: Yvan Cournoyer (1966/1967), 20
- Najviac asistencií za sezónu: Pete Mahovlich (1974/1975), 82
- Najviac bodov za sezónu: Guy Lafleur (1976/1977), 136
- Najviac trestných minút za sezónu: Chris Nilan (1984/1985), 358
- Najviac bodov za sezónu, obranca: Larry Robinson (1976/1977), 85
- Najviac bodov za sezónu, nováčik: Mats Naslund (1982/1983) a Kjell Dahlin (1985/1986), 71
- Najviac shutoutov za sezónu: George Hainsworth (1928/1929), 22
Vodcovia klubu v histórii
upraviťKapitáni
upraviť- Jack Laviolette, 1909 – 1910
- Newsy Lalonde, 1910 – 1911
- Jack Laviolette, 1911 – 1912
- Newsy Lalonde, 1912 – 1913
- Jimmy Gardner, 1913 – 1915
- Howard McNamara, 1915 – 1916
- Newsy Lalonde, 1916 – 1922
- Sprague Cleghorn, 1922 – 1925
- Billy Coutu, 1925 – 1926
- Sylvio Mantha, 1926 – 1932
- George Hainsworth, 1932 – 1933
- Sylvio Mantha, 1933 – 1936
- Albert "Babe" Siebert, 1936 – 1939
- Walter Buswell, 1939 – 1940
- Toe Blake, 1940 – 1948
- Bill Durnan, 1948 (január – apríl)
- Emile Bouchard, 1948 – 1956
- Maurice Richard, 1956 – 1960
- Doug Harvey, 1960 – 1961
- Jean Beliveau, 1961 – 1971
- Henri Richard, 1971 – 1975
- Yvan Cournoyer, 1975 – 1979
- Serge Savard, 1979 – 1981
- Bob Gainey, 1981 – 1989
- Guy Carbonneau & Chris Chelios, 1989 – 1990 (spolu-kapitáni)
- Guy Carbonneau, 1990 – 1994
- Kirk Muller, 1994 – 1995
- Mike Keane, 1995 (apríl – december)
- Pierre Turgeon, 1995 – 1996
- Vincent Damphousse, 1996 – 1999
- Saku Koivu, 1999 – 2009
- Brian Gionta, 2010 – 2014
- Max Pacioretty, 2015 – 2018
- Shea Weber, 2018 – 2022
Tréneri
upraviť- Jean-Baptiste "Jack" Laviolette, 1909 – 1910
- Adolphe Lecours, 1910 – 1911
- Napoleon Dorva, 1911 – 1913
- James Henry "Jimmy" Gardner, 1913 – 1915
- Edouard "Newsy" Lalonde, 1915 – 1921
- Edouard "Newsy" Lalonde
a Leo Dandurand, 1921 – 1922 - Leo Dandurand, 1922 – 1926
- Cecil Hart, 1926 – 1932
- Edouard Lalonde, 1932 – 1934
- Edouard "Newsy" Lalonde
a Leo Dandurand, 1934 – 1935 - Sylvio Mantha, 1935 – 1936
- Cecil Hart, 1936 – 1938
- Cecil Hart a Jules Dugal, 1938 – 1939
- Albert "Babe" Siebert, 1939
- Alfred "Pit" Lepine, 1939 – 1940
- Dick Irvin, 1940 – 1955
- Hector "Toe" Blake, 1955 – 1968
- Claude Ruel, 1968 – 1971
- Al MacNeil, 1971
- Scotty Bowman, 1971 – 1979
- Bernie Geoffrion, 1979
- Claude Ruel, 1979 – 1981
- Bob Berry, 1981 – 1984
- Jacques Lemaire, 1984 – 1985
- Jean Perron, 1985 – 1988
- Pat Burns, 1988 – 1992
- Jacques Demers, 1992 – 1995
- Mario Tremblay, 1995 – 1997
- Alain Vigneault, 1997 – 2000
- Michel Therrien, 2000 – 2003
- Claude Julien, 2003 – 2006
- Bob Gainey, 2006 (január – máj) (medziobdobový tréner)
- Guy Carbonneau, 2006 – 2009
- Bob Gainey, 2009 (marec – jún) (medziobdobový tréner)
- Jacques Martin, 2009 – 2011
- Randy Cunneyworth, 2011 – 2012
- Michel Therrien, 2012 – 2017
- Claude Julien, 2017 - 2021
- Dominique Ducharme, 2021 - 2022
- Martin St. Louis, 2022 - súčasnosť
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Montreal Canadiens
Referencie
upraviť- ↑ a b OLOŠTIAK, Martin. Výslovnosť a skloňovanie názvov klubov NHL. Slovenská reč: časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2004, roč. 69, čís. 5-6, s. 311, 314. ISSN 0037-6981.
- ↑ Stanley Cup In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 444.
- ↑ Stanley Cup Champions and Finalists [online]. NHL.com. Dostupné online.
- ↑ The Complete List of Stanley Cup Champions [online]. About.com, 2007. Dostupné online.
- ↑ Montreal Canadiens Franchise History [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b c Montreal Canadiens In: The Canadian Encyclopedia [online]. Toronto: Anthony Wilson-Smith, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Privacy Policy [online]. Montréal Canadiens, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Montreal Canadiens [online]. Sportsecyclopedia.com. Dostupné online.
- ↑ Montreal Canadiens [online]. The Canadian Encyclopedia. Dostupné online.
- ↑ Molson Centre renamed Bell Centre [online]. CBC Sports, [cit. 2007-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd [online]. Šport.sk, 2007. Dostupné online.
- ↑ Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT [online]. NBC11.com, 2006. Dostupné online.
- ↑ 2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off [online]. TSN.ca, 2006. Dostupné online.
- ↑ Islanders Secure Playoff Berth [online]. Washington post, 8. apríl 2007. Dostupné online.
- ↑ Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory [online]. CBS Sports, 29. december 2008. Dostupné online.