Moravany nad Váhom
Moravany nad Váhom sú obec na Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj).
Moravany nad Váhom | |
obec | |
Renesančný kaštieľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Piešťany |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 175 m n. m. |
Súradnice | 48°36′10″S 17°51′50″V / 48,602778°S 17,863889°V |
Najvyšší bod | |
- výška | Zlatý vrch (480) m n. m. |
Rozloha | 10,79 km² (1 079 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 485 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 230,31 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1348 |
Starosta | Peter Hulman[3] (SMER-SD) |
PSČ | 922 21 |
ŠÚJ | 507342 |
EČV (do r. 2022) | PN |
Tel. predvoľba | +421-33 |
E-mailová adresa | moravany@moravany.sk |
Telefón | +421 (0) 33 7725654 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Moravany nad Váhom | |
Webová stránka: moravany.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Moravanec i Vážskomoravanec[4]
|
Polohopis
upraviťNachádza sa pri ústí potoka Striebornica na vyvýšenej terase na ľavom brehu Váhu asi 5 km východne od mesta Piešťany. Je známa predovšetkým vďaka svojim archeologickým náleziskám a objavom o pravekom osídlení.
Prírodné podmienky
upraviťV doline potoka Striebornica je malá vodná nádrž, okolo ktorej sa nachádza rekreačná oblasť. Na brehu Váhu je možné kúpanie vo voľnej prírode, najpopulárnejšia časť sa nazýva Prúdy, kde je rieka miestami plytká a naberá na dĺžke zopár stoviek metrov väčšiu rýchlosť. Na konci Výtockej doliny (smerom od obce do hôr) je malé krasové územie - Sokolie skaly. Nachádzajú sa tu jaskyne (ktoré boli dávno osídlené), skalnaté bralo ponúka možnosť horolezeckého výstupu a pre turistov sa naskytá aj výhľad na Krahulčie vrchy a okolité lesy. V severozápadnej časti obce je prírodná pamiatka Veľký jarok (sprašové rokliny), ktorá je významným paleontologickým náleziskom.[5] Neďaleko lokality starej bane uprostred lesov sa nachádza Jaskyňa pod vyrúbaným. Možno v nej nájsť aj skupiny netopierov.
-
Pohľad na Výtockú dolinu
-
Netopiere v Jaskyni pod vyrúbaným
-
Výhľad spod vrchu Striebornica na Podunajskú nížinu
Obyvateľstvo
upraviťObec v posledných desaťročiach ťaží z polohy pri Piešťanoch a aj vďaka suburbanizácii a výstavbe nových štvrtí rodinných domov jej počet obyvateľov rastie. Pokles obyvateľstva medzi sčítaniami 1991 a 2001 je možné pričítať odpojeniu sa obce Ducové v roku 1992. Pri SODB v roku 2011 v obci žilo 2 259 obyvateľov, z toho 1 102 mužov a 1 157 žien. Ku slovenskej národnosti sa prihlásilo 2 149 Moravancov (95,13 %), druhá najpočetnejšia národnosť boli Česi (10 obyvateľov, 0,44 %), tretia Nemci (5 obyvateľov, 0,22 %).
Obyvateľstvo sa nábožensky hlási prevažne ku rímskokatolíckej cirkvi (1 618 obyvateľov, 71,62 %). Ďalšie najvýznamnejšie cirkvi sú evanjelická cirkev s 61 veriacimi (2,70 %) a Svedkovia Jehovovi s 13 veriacimi (0,58 %). Bez vyznania je 10,40 % (235) obyvateľov.[6]
Rok | Počet obyvateľov |
---|---|
1991 | 2 111 |
2001 | 1 864 |
2011 | 2 259 |
2019 | 2 458 |
Dejiny
upraviťPodľa paleontologických a archeologických nálezov v chotári obce bolo na tomto území sezónne táborisko lovcov mamutov[7] a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov i štiepaných plastík.
V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorá býva datovaná do roku 22 800 pred Kr.[5] Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade.
Prvý písomný doklad o obci je z roku 1348 (Marwan).[5] Patrila panstvu Tematín. Názov obce sa postupne menil (napr. v roku 1395 je spomínaná ako Marwa, v roku 1773 Morwa, 1786 Morowán, Morowánka, 1808 Moraván, Morawany, 1863 - 1913 Moraván, 1920 Moravany a od roku 1927 ako Moravany nad Váhom). V 18. storočí tu bola kompa cez Váh. Zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, pestovanie chmeľu a viniča, tkaním konopného plátna.[5] V obci bola papiereň, zápalkáreň, mlyn a tehelňa.[5] Miestny kaštieľ (pozri nižšie) patril postupne Motešickým, Čákiovcom a Zičiovcom.
V roku 1976 boli k obci pripojené tiež obce Ducové a Hubina. Hubina sa odpojila k 1. septembru 1990, Ducové k 1. septembru 1992.[8]
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, Horný kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, asi zo 14. storočia. Nachádza sa na kopci, v areáli miestneho cintorína. Z roku 1599 existuje záznam, že kostol bol po ovládnutí lokality Turkami premenený na mešitu. Zásadne bol prestavaný v 17. storočí, keď získal súčasnú podobu. V druhej polovici 18. storočia bola k južnej stene lode pristavaná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie s polkruhovou apsidou. Pôvodne stredoveká veža bola klasicisticky nadstavaná vo forme oktogónu. Obnovou prešiel v 80. rokoch 20. storočia.[9] Fasády kostola sú členené maľovanými lizénovými rámami a termálnymi oknami so šambránami. Kaplnka má polkruhovo ukončené okná s osteniami. Veža s oktogonálnou nadstavbou je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Martina
-
Detail veže
-
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
-
Interiér kostola
- Kaštieľ, trojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z konca 16. storočia.[10] Stojí na mieste stredovekej stavby situovanej na vyvýšenine nad údolím Váhu. Dve samostatné stavby boli renesančnou prestavbou spojené do jedného celku. Kaštieľ patril rodine Turzovcov, neskôr Motešickým a Čákiovcom. V druhej polovici 17. storočia prešiel neskororenesančnou úpravou, keď bola pristavaná polygonálna kaplnka.[11] V 18. storočí prešiel barokovými úpravami. V roku 1881 bol neorenesančne upravený a nadstavaný o jedno podlažie.[12] V rokoch 1964 – 1970 prešiel komplexnou obnovou podľa projektu Karola Chudomelku. Neskôr tu sídlil Domov slovenských výtvarných umelcov a architektov. Po predaji do súkromných rúk v roku 2006 chátral. Od roku 2017 prechádza postupnou pamiatkovou obnovou vďaka novému majiteľovi. Fasády kaštieľa sú členené vysokým pilastrovým rádom a oknami s osteniami s páskou a nadokennými rímsami. Atika je tvorená charakteristickými lastovičími chvostami. Polygonálna veža je ukončená taktiež týmto motívom a ihlancovou helmicou. Na juhozápadnom nároží je umiestnený arkier nesený dvoma stĺpmi s polkruhovým oblúkom. V areáli kaštieľa sa ďalej nachádza renesančná dvojpodlažná dvojtraktová obytná stavba[13], hospodárska budova, jednopodlažná stavba na pôdoryse písmena L[14] a anglický krajinársky park založený v druhej polovici 18. storočia.[15]
-
Kaštieľ na fotografii z konca 19. storočia
-
Kaštieľ pred obnovou
-
Kaštieľ počas obnovy
- Rímskokatolícky Kostol ružencovej Panny Márie, jednoloďová eklektická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1871 – 1873. Veža bola pristavaná v roku 1903. Obnovou prešiel v rokoch 1913 a 1940. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu oltár z roku 1913.[16] Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými polkruhovými suprafenestrami. Veža je členená pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.
-
Kostol ružencovej Panny Márie
-
Detail portálu
Zaujímavosti
upraviťV obci je súkromné múzeum veteránov Classic Car Museum.
Šport
upraviťNa území obce pôsobia viaceré športové kluby. Od roku 1929 funguje miestny futbalový klub OŠK Moravany nad Váhom (v minulosti OTJ). V sezóne 2006/07 hral v 3. futbalovej lige, v súčasnosti účinkuje v 7. lige.[17] Taktiež tu funguje klub vodných športov Kajak Moravany nad Váhom. K dispozícii je hracia plocha pre tenis a nohejbal. Obec disponuje dvoma menšími ihriskami s umelým povrchom.
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Vladimír Plulík (* 1963 – † 2008), horolezec
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Vážskomoravanec v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d e KRUPA, Vladimír. Moravany nad Váhom. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 139.
- ↑ Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. SODB2011.sk, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
- ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
- ↑ BERČÍK, Peter a Peter LOVECKÝ. Územné zmeny obcí v SR od roku 1990. Bratislava : Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, 2003. ISBN 80-88842-64-6. S. 144.
- ↑ Moravany nad Váhom [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Moravany nad Váhom [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Moravany nad Váhom – Kostol Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Moraviansky futbal [online]. Obecný športový klub Moravany nad Váhom, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moravany nad Váhom
Externé odkazy
upraviť- Oficiálny web
- Stránka miestnej farnosti
- Apsida.sk – profil stredovekého kostola