Muž bez minulosti

Muž bez minulosti
Originálny názov	Mies vailla menneisyyttä
Žáner	komédia, dráma
Dĺžka	97 minút
Štát	Fínsko, Nemecko, Francúzsko
Pôvodný jazyk	fínsky
Rok	2002
Spoločnosť	Sputnik
Zárobok	$9,564,237
Filmový štáb
Réžia	Aki Kaurismäki
Scenár	Aki Kaurismäki
Produkcia	Aki Kaurismäki
Hudba	Ken Yokoyama
Kamera	Timo Salminen
Herecké obsadenie
	Obsadenie
Ďalšie odkazy
	IMDb
	ČSFD
	Filmový portál

Muž bez minulosti je celovečerný farebný hraný film režiséra Aki Kaurismäkiho, natočený v roku 2002. Film získal v roku 2002 na filmovom festivale v Cannes Veľkú cenu poroty ako najlepší zahraničný film.

Dej filmu

Hlavným hrdinom filmu je muž v stredných rokoch, ktorý je po príchode do Helsiniek v parku zbitý a okradnutý výtržníkmi, následkom čoho upadne do stavu bezvedomia, v ktorom ho prevezú do nemocnice. Tam ho ako zdanlivo mŕtveho odpoja od prístrojov, ale muž sa neskôr preberie z bezvedomia a z nemocnice sám odíde. Keďže utrpel amnéziu (dočasnú stratu pamäti), nevie si spomenúť, ako sa volal, kde pracoval, ani kde býval. Keďže nemá doklady a nevie si na nič spomenúť, začína žiť životom stroskotanca na okraji hlavného mesta. S pomocou ďalších ľudí v existenčnej kríze a ľudí z organizácie Armáda spásy ako-tak prežíva. Začína hrať v amatérskej hudobnej skupine a dokonca nadväzuje vzťah so sociálnou pracovníčkou z Armády spásy Irmou. Napokon sa polícii ozve jeho bývalá manželka a polícia mužovi vyjaví jeho identitu. Muž sa vyberie navštíviť bývalú manželku, ale zisťuje, že krátko pred osudným prepadnutím sa s ním rozviedla. Muž sa teda vracia do Helsiniek k Irme, kde začína žiť nový život.

Ide o druhú časť tzv. „fínskej trilógie“ (prvou bol film „Mraky odtiahli“, treťou bol film „Svetlá v súmraku“).

Charakteristika filmu

Vo filme dominuje suchý humor, taký typický pre filmy Aki Kaurismäkiho. Úsmevné situácie sú vytvárané situačnou komikou ale i verbálnymi prejavmi. Vizuálne zaujímavé sú scenérie helsinskej periférie, príbeh je vhodne zladený s hudbou, ktorú zložil Ken Yokoyama. Záverečnú pieseň „Mon repos“ naspievala populárna fínska speváčka Annikki Tähti. Napriek viac-menej tragickému príbehu hlavného hrdinu má film optimistický záver a vyzdvihuje všeobecnú platnosť základných ľudských hodnôt, ako sú spolupatričnosť, empatia a láska.

Ocenenia

Film získal v roku 2002 Veľkú cenu poroty na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes ako najlepší zahraničný film. Herečka Kati Outinen získala na rovnakom festivale cenu za nejlepší herecký výkon v úlohe Irmy.