Nekov

Nekovy v periodickej tabuľke prvkov

Nekovy sú jednou z troch hlavných skupín chemických prvkov spolu s kovmi a polokovmi. Vo valenčnej vrstve majú zvyčajne väčší počet elektrónov, takže majú elektronegatívnejší charakter, na základe čoho dobre vytvárajú anióny.^[1] Rozdelenie na kovy, polokovy a nekovy je však neurčité; ako kritérium na rozdelenie do týchto skupín slúžia väzbové a ionizačné vlastnosti. Nekovy majú vysokú ionizačnú energiu, čo znamená, že ich valenčné elektróny sú pevne pripútané k atómu.

Prvky

Medzi nekovy patria vodík (H), uhlík (C), dusík (N), kyslík (O), fosfor (P), síra (S), halogény (fluór (F), chlór (Cl), bróm (Br), jód (I) a astát (At)) a vzácne plyny (hélium (He), neón (Ne), argón (Ar), kryptón (Kr), xenón (Xe) a radón (Rn)).^[1] Niekedy sa sem zaraďujú i bór (B), selén (Se) a telúr (Te),^[1] ale tie sa často radia i medzi polokovy.^[2]

Vlastnosti

Všetky nekovy okrem vodíka sa nachádzajú v bloku p periodickej tabuľky. Na rozdiel od kovov sú nekovy elektrickými izolantami alebo polovodičmi. Často tvoria iónovú väzbu s elektropozitívnymi prvkami alebo kovalentnú väzbu s ostatnými prvkami. Oxidy nekovov sú kyselinotvorné.

Je známych iba 17 nekovov, zatiaľ čo kovov je známych vyše 80, no koncentrácia nekovov na Zemi je podstatne vyššia ako koncentrácia kovov. Organizmy sú tiež tvorené prevažne nekovmi.

Referencie

↑ ^a ^b ^c nekovy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 471.
↑ polokovy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1981. S. 535.