Nergal bol mezopotámsky boh uctievaný vo všetkých obdobiach mezopotámskych dejín, od rannej dynastie až po novobabylonskú ríšu, pričom niekoľko svedectiev naznačuje, že jeho kult prežil aj v období nadvlády Staroperzskej ríše. Spájal sa predovšetkým s vojnou, smrťou a chorobami a bol označovaný za „boha spôsobenej smrti."[1] Vládol Kuru, mezopotámskemu podsvetiu, v závislosti od mýtu buď v mene svojich rodičov Enlila a Ninlil, alebo v neskorších obdobiach v dôsledku manželstva s bohyňou Ereškigal. Pôvodne sa za jeho manželku považovala buď Mammitum, bohyňa pravdepodobne spojená s mrazom, alebo Laṣ, niekedy považovaná za menej dôležitú bohyňu medicíny, hoci existovali aj iné tradície.

Nergal držiaci svoje symboly: palcát s hlavou leva a meč. Vyobrazenie na valcovej pečati z Larsy.
Nergal držiaci svoje symboly: palcát s hlavou leva a meč. Vyobrazenie na valcovej pečati z Larsy.

Jeho hlavným kultovým centrom bola Kutha, ktorá sa nachádzala na severe historickej Babylónie. Jeho hlavný chrám niesol obradné meno E-Meslam a bol známy aj pod menom Meslamtaea, „ten, ktorý vychádza z Meslamu". Spočiatku bol uctievaný len na severe, pričom významnou výnimkou bol Girsu počas vlády Gudea z Lagaša, ale od obdobia Ur III sa stal hlavným božstvom aj na juhu. V Babylónii aj Asýrii zostal významný aj v neskorších obdobiach a v novobabylonskom štátnom panteóne bol po Mardukovi a Nabúovi považovaný za tretieho najdôležitejšieho boha.

Nergal bol spojený s veľkým počtom miestnych alebo cudzích božstiev. Akkadský boh Erra bol s ním synkretizovaný už v ranom období a najmä v literárnych textoch fungovali ako vzájomné synonymá. K ďalším významným božstvám, ktoré sa s ním často porovnávali alebo synkretizovali, patrí západný boh Rešep, najlepšie doložený v Eble a Ugarite, ktorý bol tiež bohom vojny, moru a smrti, a elamský Simut, ktorý bol pravdepodobne bohom bojovníkov a mal rovnaké spojenie ako Nergal s planétou Mars. Predpokladá sa tiež, že jeho meno sa používalo na označenie churritského boha, pravdepodobne Kumarbiho alebo Aštabiho, v raných nápisoch z Urkeša, ale existujú aj dôkazy, že ho Churriti uctievali pod jeho vlastným menom ako jedno z mezopotámskych božstiev, ktoré začlenili do svojho vlastného panteónu.

Na Nergala sa zameriavajú dva známe mýty: Nergal a Ereškigal a Epos o Errovi. Prvý z nich opisuje okolnosti jeho sobáša s Ereškigal, mezopotámskou bohyňou mŕtvych, zatiaľ čo druhý opisuje jeho besnenie a snahy jeho sukkala (sprievodného božstva) Išuma zastaviť ich. Objavuje sa aj v niekoľkých ďalších, menej zachovaných skladbách.

Postava

upraviť

Úloha Nergala ako boha podsvetia je doložená už v ranodinastickom hymne zami venovanom Kuthe, kde je navyše spájaný s takzvanými „božstvami Enki-Ninki",[1] skupinou považovanou za Enlilovych predkov, ktorí podľa viery prebývali v podsvetí.Podľa hymnu z obdobia vlády Išme-Dagana vládu nad krajinou mŕtvych udelili Nergalovi jeho rodičia Enlil a Ninlil.[2] Verilo sa, že rozhoduje o osudoch mŕtvych rovnako ako Enlil o osudoch živých.[3] V jednej starobabylonskej piesni adab sa Nergal opisuje ako „Enlil z vlasti (kalam) a podsvetia (kur)". Príležitostne sa o ňom hovorilo aj ako o Enlil-banda, „mladšom Enlilovi", hoci tento titul fungoval aj ako epiteton boha Enkiho.

Okrem toho, že Nergal bol bohom podsvetia, bol aj bohom vojny, o ktorom sa verilo, že sprevádza vládcov na výpravách, ale aj zaručuje mier vďaka svojej hrôzostrašnej povahe, ktorá slúži ako odstrašujúci prostriedok[26]. v tejto funkcii bol známy ako Lugal-silimma, „pán mieru"[17]. bol tiež spájaný s chorobami. [26] Ako zhrnul Frans Wiggermann, jeho rôzne domény z neho robia boha „spôsobenej smrti"[4]. zohrával dôležitú úlohu aj v apotropaických rituáloch, v ktorých sa bežne vzýval, aby chránil domy pred zlom[17]. ako amulety sa používali fragmenty tabuliek obsahujúcich Epos o Errovi, text podrobne opisujúci jeho činy[27].

Spájanie s inými božstvami

upraviť

Bohom, ktorý sa najviac spájal s Nergalom, bol Erra, ktorého meno bolo skôr akkadské než sumerské a možno ho chápať ako „spaľujúci".[1] Dvaja bohovia s menom podobným Errovi, ktorí sa tiež spájali s Nergalom, boli Errakal a Erragal. predpokladá sa, že mali odlišný pôvod od Erra

Ninazu bol s Nergalom zrejme spájaný už v ranodynnastickom období, keďže v dokumente zo Šuruppaku sa o ňom hovorí ako o „Nergalovi z Enegi", jeho hlavnom kultovom centre.[1] Samotné mesto sa niekedy nazývalo „Kutha zo Sumeru".[4] v neskorších dobách, najmä v Ešnunne, sa začal vnímať ako syn Enlila a Ninlil a boh bojovník, podobný Nergalovi.[1]

V neskorých, helenistických prameňoch z Palmýry, Hatry a Tarsu slúžil Herakles ako interpretatio graeca pre Nergala, pričom Herakles aj Nergal boli (v rôznych časových obdobiach) spájaní aj s anatólskym bohom Sandasom.[5]

Referencie

upraviť
  1. a b c d e Wiggermann, Frans A. M. (1998), Nergal A. Philological, Reallexikon der Assyriologie, retrieved 2022-02-05
  2. Zólyomi, Gabor (2010). Hymns to Ninisina and Nergal on the Tablets Ash 1911.235 and Ni 9672. Your praise is sweet : a memorial volume for Jeremy Black from students, colleagues and friends. London: British Institute for the Study of Iraq. ISBN 978-0-903472-28-9. OCLC 612335579.
  3. Peterson, Jeremiah (2015). An Adab Composition of Nergal/Meslamtaea at Lagaš and Ĝirsu for Šulgi". Journal of Cuneiform Studies. University of Chicago Press. (1): 45–63. doi:10.5615/jcunestud.67.2015.0045. ISSN 0022-0256. S2CID 164471894.
  4. George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.
  5. Taracha, Piotr (2009). Religions of Second Millennium Anatolia. Harrassowitz. ISBN 978-3447058858.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nergal na anglickej Wikipédii.

  NODES