Nikolaj Alexejevič Ostrovskij
Nikolaj Alexejevič Ostrovskij (rusky Nikoláй Алексе́евич Остро́вский, ukrajinsky Мико́ла Олексі́йович Остро́вський; * 29. september 1904, Vilija, Ruská ríša, dnes Rivnenská oblasť, Ukrajina – † 22. december 1936, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) bol sovietsky spisovateľ, socialistický realista ukrajinského pôvodu. Najviac ho preslávil román Ako sa kalila oceľ.
| Nikolaj Alexejevič Ostrovskij | |
| Nikolaj Alexejevič Ostrovskij | |
 Nikolaj Alexejevič Ostrovskij (Николай Алексеевич Островский) | |
| Štát pôsob. | Sovietsky zväz |
|---|---|
| Narodenie | 29. september 1904 Vilija, Ruská ríša, dnes Rivnenská oblasť, Ukrajina |
| Úmrtie | 22. september 1936 (31 rokov) Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko |
| Národnosť | ukrajinská |
| Zamestnanie | spisovateľ |
| Známy vďaka | spisovateľ socialistického realizmu |
| Odkazy | |
| Commons |  Nikolaj Alexejevič Ostrovskij |
Životopis
upraviťOstrovskij sa narodil v dedine Vilija (dnes dedina v Rivnenskej oblasti (do roku 2020 sa nachádzala v Ostrožskej oblasti), vo Volyňskej gubernii (Volyňa), ktorá bola vtedy súčasťou Ruského impéria, v ukrajinskej robotníckej rodine. Do svojich deviatich rokov navštevoval cirkevnú školu a bol výborným žiakom. V roku 1914 sa jeho rodina presťahovala do mesta Šepetivka (dnes v Chmeľnyckej oblasti), kde Ostrovskij začal pracovať v kuchyni na železničnej stanici, na drevárskej skládke, potom sa stal kuričom a neskôr elektrikárom v miestnej elektrárni. V roku 1917, vo veku trinásť rokov, sa stal aktivistom boľševickej strany. V tom istom období dostal ankylozujúcu spondylitídu, ktorá ho neskôr oslepila a ochromila.
Podľa oficiálneho životopisu, keď Nemci na jar 1918 obsadili mesto, Ostrovskij vykonával pochôdzky pre miestne boľševické tajné hnutie. V júli 1918 vstúpil do Komsomolu a v auguste do Červenej armády. Slúžil v Kotovského jazdeckej brigáde. V roku 1920 bol údajne zranený pri Ľvove a nakazil sa týfusom. Do armády sa vrátil, ale bol opäť zranený a zo zdravotných dôvodov demobilizovaný.
V roku 1921 začal pracovať v železničných dielňach Kyjeva ako elektrikár a tajomník miestneho Komsomolu.
S reumou a týfusom ho v auguste 1922 poslali na liečenie do Berďansku, letoviska pri Azovskom mori. V októbri 1922 bol oficiálne vyhlásený za invalida, naďalej však pracoval. V roku 1923 bol vymenovaný za komisára druhého výcvikového práporu Červenej armády a komsomolského tajomníka pre Berezdiv na západnej Ukrajine. V januári 1924 odišiel do Izjaslavi ako predseda okresného komsomolského výboru a v auguste 1924 vstúpil do komunistickej strany. V roku 1925, keď sa jeho zdravie rýchlo zhoršovalo, odišiel na liečenie do Charkova a v máji 1926 odišiel do sanatória na Kryme. Do decembra 1926 ho polyartritída pripravila o takmer všetku pohyblivosť a stal sa prakticky pripútaným na lôžko. V decembri 1927 začal Ostrovskij korešpondenčný kurz na Sverdlovskej komunistickej univerzite v Moskve, ktorý ukončil v júni 1929. V auguste stratil zrak.
Nehybnosťou a slepotou sa nedal odradiť a v roku 1930 začal pracovať na svojom prvom románe Ako sa kalila oceľ, ktorý sa stal známym a vplyvným v komunistickom svete. Okrem toho písal články do novín a časopisov a často vystupoval v rozhlase. V apríli 1932 sa stal členom moskovskej pobočky Zväzu proletárskych spisovateľov a v júni 1934 vstúpil do Zväzu sovietskych spisovateľov. Dňa 1. októbra 1935 mu bol udelený Radom Lenina.
Po rokoch života s ochrnutím, chorobou a slepotou spôsobenou vrodenou ankylozujúcou spondylitídou, ako aj komplikáciami spôsobenými týfusom, Ostrovskij zomrel 22. decembra 1936 vo veku 32 rokov. Kvôli predčasnej smrti nemohol dokončiť svoj druhý román Zrodený búrkou o ruskej občianskej vojne na Ukrajine.
Odkaz
upraviť
Jeho román Ako sa kalila oceľ sa považuje za jedno z najvplyvnejších diel komunistickej literatúry. V Moskve bolo počas komunizmu vybudované Ostrovského múzeum a Ostrovského humanitárne centrum. Zachovali sa v nich jeho pracovňa a spálňa, pričom medzi ďalšie exponáty patria ukážky úspechov postihnutých ľudí, ako boli Nikolaj Fenomenov a Ľudmila Rogovová.
Ukrajinské dekomunizačné zákony z roku 2015 zakazujú používať meno Ostrovského pri pomenovaní verejných miest, preto bol kyjevský Ostrovského park v roku 2020 premenovaný na Park Mykolu Žerova.
Pomník Ostrovského v Šepetivke bol demontovaný v decembri 2022 po tom, ako ho ministerstvo kultúry a informačnej politiky vyradilo zo zoznamu „monumentálneho umenia miestneho významu".
Citácie
upraviť| „ | Najdrahším majetkom každého človeka je život. Je daný len raz a nesmie sa žiť len preto, aby sme sa trápili výčitkami za premárnené roky alebo aby sme poznali pálčivú hanbu za podlú a malichernú minulosť; žite tak, aby ste po smrti mali právo povedať: celý svoj život, všetky svoje sily som venoval najkrajšej veci na svete - boju za oslobodenie ľudstva. | “ |
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Alexejevič Ostrovskij
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nikolai Ostrovsky na anglickej Wikipédii.