Northumbria

Northumbrijské kráľovstvo
staroangl. Norþanhymbra Rīċe
lat. Regnum Northanhymbrorum

↓

653 – 954

↓

Geografia

Northumbria okolo roku 700

Hlavné mesto

Bebbanburg (severné), Eoferwic (južné)

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Anglosasi (skôr Anglovia), Dáni, Nori, Britonovia

Jazyky

northumbrijská staroangličtina, kumbrijčina, latinčina, Staroseverčina (asi 876–914)

Náboženstvo

anglosaské (pohanské), katolícké (Anglosasi, Dáni), iroškótske (Anglosasi), staroseverské (Dáni)

Štátny útvar

Štátne zriadenie

dedičná monarchia

Mena

sceatta (peninga)

Predchádzajúce štáty:

	Británia (provincia)
	Bernicia
	Deira
	Rheged
	Gododdin

Nástupnícke štáty:

	Danelaw
	kráľovstvo Alba
	Anglické kráľovstvo
	Northumberland

Northumbria (staroangl. Norþanhymbra Rīċe, lat. Regnum Northanhymbrorum) bolo jedno zo siedmich anglosaských kráľovstiev, rozkladajúce sa v súčasnom severnom Anglicku a južnom Škótsku, neskôr taktiež jedno z grófstiev po roju 927 zjednoteného Anglického kráľovstva. Meno odkazuje na polohu krajiny rozkladajúcej sa „na sever od (riečneho ústia) Humberu“; zostalo zachované v nástupníckom, územne už omnoho menším, grófstve Northumberland.

História

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sedem anglosaských kráľovstiev

Vznik kráľovstva

Northumbria vznikla zlúčením dvoch pôvodných nezávislých kráľovstiev Bernicie a Deiry. Bernicia sa rozkladala na území na sever od rieky Tees až po záliv Firth of Forth. Deira zhruba pokrývala územie súčasného Yorkshiru. Obe boli po prvý krát zlúčené Æthelfrithom, kráľom Bernicie, ktorý približne v roku 604 dobyl Deiru. V roku 616 bol porazený a zabitý v bitke pri rieke Idle Rædwaldom, panovníkom Východného Anglicka, ktorý poveril Edwina, syna predchádzajúceho vládcu Deiry Ælly, kráľom.

Edwin prijal v roku 627 kresťanstvo a stal sa najmocnejším kráľom anglosaského Anglicka. Dobyl ostrov Man aj Gwynedd v severnom Walese. V roku 633 bol ale porazený spojeným vojskom Cadwallona, kráľa Gwyneddu, a Pendy, kráľa Mercie, v bitke na Hatfield Chase.

Kráľ Oswald

Po Edwinovej porážke bola Northumbria rozdelená na Berniciu, kde vládol Eanfirth, a Deiru, kde sa stal kráľom Osric. Oba títo králi boli zabití v bitkách s Cadwallonom, ktorý pokračoval v dobývaní územia pôvodnej Northumbrie. Po smrti Eanfitha jeho brat Oswald porazil a zabil v roku 634 Cadwallona v bitke pri Heavenfielde.

Oswald potom významne rozšíril územie, ktoré ovládal. Dobyl územie v ústí rieky Forth obývané Gododdinmi a taktiež kráľovstvá na západ od Northumbrie – Rheged a Strathclyde. Tým sa územie Northumbrie rozšírilo z oblasti súčasného severného Anglicka až do súčasného južného Škótska. Pre šírenie kresťanstva vo svojom kráľovstve pozval Oswald írskeho mnícha sv. Aidana. V tej dobe bol takiež na ostrove Lindisfarne založený slávny kláštor.

Vojna s Merciou pokračovala. V roku 642 bol Oswald v bitke pri Maserfielde zabitý vojskom Mercie vedeným Pendom. V roku 655 Penda, podporovaný deirským kráľom, podnikol masívny útok na Northumbriu, ale utrpel porážku od síl vedených Oswaldovým nasledovníkom Oswiom v bitke pri Winwaede. Táto bitka obrátila pomer síl. Penda v bitke padol a Oswia získal vládu nad Merciou a stal sa tak najmocnejším kráľom anglosaského Anglicka.

Úpadok

Británia okolo roku 800 (v čase začatia vikinských nájazdov)

Northumbria stratila vládu nad Merciou asi v roku 650 po úspešnej vzbure vedenej Pendovým synom Wulfherom, ale udržala svoju dominanciu až do svojej katastrofálnej porážky zo strany Piktov v roku 685 v bitke pri Nechtansmere. Northumbrijský kráľ Ecgfrith (Oswiov syn) bol zabitý a vláda nad severnou časťou bola výrazne oslabená. Od tej doby sa vplyv Northumbrie znižoval a po smrti Aldfritha v roku 704 nastala doba nestability.

V roku 867 sa Northumbria stala súčasťou Danelawu. Aj keď Vikingovia kráľovstvo vydrancovali, ich príchod znamenal znateľný rozvoj obchodu, a to predovšetkým v oblasti okolo mesta York.

Normanská invázia

Viliam I. Dobyvateľ sa stal anglickým kráľom v roku 1066. Uvedomil si, že musí získať kontrolu nad Northumbriou, ktorá bola čiastočne nezávislá od predchádzajúcich anglických kráľoch, aby chránila Anglicko pred nájazdmi Škótov. Aby túto ochranu zachoval, získal si na svoju stranu durhamského biskupa aj grófa Northumbrie. Aj keď v Northumbrii vypukla protinormanská vzbura. Viliam sa rozhodol určiť správcom Northumbrie svojho človeka Roberta de Comines, ale než sa mohol ujať svojho úradu, bol aj so 700 mužmi pobitý v Durhame. Viliam sa rozhodol pre krvavú pomstu a vyrazil so svojim vojskom do Northumbrie. Vzbury v Northumbrii pokračovali aj neskôr, a tak sa ich Viliamov syn Viliam II. Ryšavý rozhodol rozdeliť.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Northumbria

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Northumbrie na českej Wikipédii.