Ordovik

Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar (perióda) staršieho paleozoika (prvohôr). Označenie zaviedol britský geológ Charles Lapworth v roku 1879. Predchádzalo mu kambrium a po ňom nasledoval silúr. Ordovik sa začal sa pred 488,3 ± 1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7 ± 1,5 miliónmi rokov. Ako spodná hranica je stanovený najnižší výskyt konodonta Iapetognathus fluctivagus nad základňou zóny výskytu druhu Cordylodus lindstromi a pod najnižším výskytom planktonických graptolitov. Ako vrchná hranica je stanovený najnižší výskyt graptolitov Parakidograptus acuminatus a Akidograptus ascensus.

Ordovik
Zaradenie
Perióda paleozoika
← kambrium	silúr →
Časové rozpätie ordoviku (v miliónoch rokov)
Začiatok	488,3 (± 1,7)
Koniec	443,7 (± 1,5)
Trvanie	44,6
Charakteristika atmosféry ordoviku (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka	13,5 obj. % (68 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2	4 200 ppm (15-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota	16 °C (2 °C nad dneškom)
Portál vied o Zemi

Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka

(nadeón)	eón	éra	perióda
	fanerozoikum	kenozoikum	kvartér (štvrtohory)
			neogén (mladšie treťohory)
			paleogén (staršie treťohory)
		mezozoikum  (druhohory)	krieda
			jura
			trias
		paleozoikum  (prvohory)	perm
			karbón
			devón
			silúr
			ordovik
			kambrium
predkambrium	proterozoikum  (starohory)	neopro- terozoikum	ediakar
			kryogén
			tón
		mezopro- terozoikum	sten
			ektas
			kalym
		paleopro- terozoikum	statér
			orosir
			ryak
			sider
	archaikum  (prahory)	neoarchaikum
		mezoarchaikum
		paleoarchaikum
		eoarchaikum
	hadean

Členenie

Vrchná hranica obdobia ordoviku je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.

Členenie ordoviku
Oddelenie / epocha	Stupeň / vek
Vrchný	hirnant
	kat
	sandby
Stredný	darivil
	daping
Spodný	flo
	tremadok

Geografické a geologické pomery

Na konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom – tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej. Boli to hlavne Laurentia, Baltika, Sibéria a Avalonia.

Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom Iapetus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo – ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike.

Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného Českého masívu sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy bázických láv. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa (zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách, Durínsku, Severnej Amerike a inde.

Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa medzi Lauráziou a Baltikou vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza.

Život v ordoviku

Vápence s množstvom fosílií vrchnoordovického veku. Vzorka zo súvrstvia Liberty, v Caesar Creek State Park blízko Waynesville v americkom štáte Ohio.

Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity, phacopida a lichida. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce – bezčeľustnaté ryby kruhoústnice v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov rhynochonellida.

Významné postavenie mali hlavonožce najmä podtriedy nautiloidea, ďalej tiež polochordáty triedy Graptolithina – graptolity zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako koraly a kremité hubky. Paleontologicky významné sú aj lastúrničky (ostrakoda), či koreňonožce fusulina. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili chitóny a čiapočkovce.

Oblasti ordoviku

Významnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe Britské ostrovy, južné a stredné Švédsko, Estónsko, severné Francúzsko, Belgicko, Durínsko, Lužice, stredné Poľsko, stredné Čechy (tzv. barrandien – Barrandova panva medzi mestami Brandýs nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Kladno, Stříbro, Domažlice, Klatovy, Příbram a Český Brod). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova.

Pozri aj

• Chronostratigrafická tabuľka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ordovik

Externé odkazy

• Databáza GeoWhen

Ordovik
Spodný ordovik		Stredný ordovik		Vrchný ordovik
Tremadok			Darriwil			Hirnant