Oreľak (rezervácia)
Oreľak (bulh. Ореляк) je chránené územie so štatútom rezervácie v pohorí Stredný Pirin v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]
| Oreľak (Ореляк) | |
| rezervácia | |
 pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou
| |
| Pôvod názvu: podľa rovnomenného vrchu | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Blagoevgrad |
| Okres | Goce Delčev |
| Obec | Lăžnica |
| Pohorie | Pirin |
| Súradnice | 41°34′12″S 23°36′46″V / 41,5701°S 23,612778°V |
| Rozloha | 7,5715 km² (757 ha) |
  | |
| Wikimedia Commons: Orelyak | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťRezervácia bola pomenovaná po rovnomennom najvyššom vrchu Stredného Pirinu pri ktorom sa nachádza.[6]
Poloha
upraviťRezervácia Oreľak leží v juhozápadnom Bulharsku v Blagoevgradskej oblasti, na území okresu Goce Delčev v katastri obce Lăžnica (bulh. Лъжница)[7] približne 20 kilometrov[3] severozápadne[1] od mesta Goce Delčev[1][3] vo svahoch[4] južnej časti[6][4] hlavného hrebeňa[4] masívu Stredného Pirinu[6][1] severo až severovýchodne[4] od najvyššieho vrchu tohto podcelku pohoria Pirin – vrchu Oreľak.[6][4]
Vymedzenie
upraviťZápadnú hranicu rezervácie určuje hlavný hrebeň tejto časti pohoria Pirin.[5][2] Na juhu územie rezervácie siaha k sedlu Todorova poľana,[2] ako aj lokalita Pilenceto,[2] na severe siaha k vrchu Oreľak a na východe je rezervácia ohraničená horným tokom rieky Lăžnička reka (bulh. Лъжничка река), pravým prítokom rieky Marevo (bulh. Марево).[5][2]
Charakteristika
upraviťRezervácia Oreľak sa rozprestiera v nadmorskej výške od 900 m n. m. do 1 800 m n. m..[5][2] Charakter krajiny je horský, vytvorený v dôsledku endogénných a exogénných procesov v obdobiach neogénu a kvartéru.[5] Veľká časť teritória rezervácie je zalesnená, vo vrcholových častiach zaberajú časť rozlohy vysokohorské pastviny.[3]
Geológia oblasti
upraviťPodložie je tvorené predovšetkým mramorom. Z pôdnych druhov prevládajú rendziny, hnedé lesné pôdy a hlinito-piesčité pôdy.[5]
Klíma na území rezervácie
upraviťKlíma je stredozemnomorské s horskými vplyvmi a javmi.[5]
Dejiny
upraviťRezervácia bola vyhlásená[4][1][5][3] Komisiou pre ochranu prírodného prostredia[3] 22. februára[4] 1985[2][7][4][1][5][3][2] na ploche 850 hektárov.[2][3][2]
V roku 1995 došlo k redukcii rozlohy rezervácie a jej plocha sa tak zmenšila na 758,1 hektára.[8] V roku 2013 došlo k ďalšej, tentoraz minimálnej redukcii veľkosti rezervácie, pričom celková plocha sa zredukovala na dnešných 757,1 hektára.[9] V roku 2016 bola správa rezervácie Oreľak vložená do kompetencie regionálnych a miestnych orgánov.[10]
Flóra
upraviťDreviny
upraviťRezervácia je charakteristická bukovými (Fagus sylvatica) lesmi, typickými inak pre biotop Južného Pirinu.[6][5][3][3][2] Priemerný vek stromov v týchto bukových lesoch dosahuje približne 160 rokov.[5][2]
Významné,[4][3] aj keď menej početné,[3] sú aj porasty borovice balkánskej (Pinus peuce).[4][3]
V nižšie položených častiach rezervácie sa vyskytuje hrabovec hrabolistý (Ostrya carpinifolia) а jaseň mannový (Fraxinus ornus).[5]
Byliny
upraviťZaujímavé je pomerne početné množstvo balkánskych a bulharských[2][5][6] ako aj regionálnych[2] endemických rastlín,[5][6] pričom medzi najvýznamnejšie, ktoré sa vyskytujú na území rezervácie patria napríklad:[5] rasca lúčna (Carum carvi),[2] lomikameň druhu Saxifraga ferdinandi-coburgi,[5][2] tzv. rodopský čaj[3] Sideritis scardica[5][3] (predovšetkým vo vrcholových častiach, ktoré sú sčasti tvorené vysokohorskými pastvinami),[3] Draba scardica,[2][5] Minuartia pirinica,[2] rebríček slezinníkolistý (Achillea chrysocoma),[2][5] fialka druhu Viola grisebachiana,[2][5] Polygala rhodopaea,[2][5] Asyneuma kellereriana,[2] Petkovia orphanidea,[2] huseník druhu Arabis ferdinandi-coburgii,[2][5] alebo dúška druhu Thymus perinnicus.[2][5]
Z ďalších vzácnych druhov rastlín sa na území rezervácie vyskytujú napríklad vápnička skalná (Kernera saxatilis), kozinec úzkolistý (Astragalus angustifolius), alebo kropenáč trváci (Swertia perennis).[2]
Fauna
upraviťObojživelníky
upraviťZ obojživelníkov patria k významným predstaviteľom miestnej chránenej fauny patria najmä dvaja zástupcovia, a to skokan mramorovohrdlý (Rana graeca) a salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).[5][2]
Cicavce
upraviťZ cicavcov sa na území rezervácie vyskytuje viacero druhov plchov a myší, veverica obyčajná (Sciurus vulgaris),[2][5] diviak lesný (Sus scrofa),[3][5][2] vlk dravý (Canis lupus),[3][5][2] líška hrdzavá (Vulpes vulpes),[5][2] srnec lesný (Capreolus capreolus),[3][5][2] zajac poľný (Lepus europaeus),[3] medveď hnedý (Ursus arctos) a ďalšie.[5][3][2]
Vtáky
upraviťZ vtákov je najvýznamnejším predstaviteľom predovšetkým hlucháň hôrny (Tetrao urogallus).[3]
Ochrana a predmet ochrany
upraviťKategória: rezervácia[1][2][3][4][5][6][7]
Vyhlásenie rezervácie: 22. február 1985[2][7]
Rozloha: dnešná rozloha rezervácie 757,15 dosahuje hektára.[7] Ďalších 391 hektárov predstavuje ochranné pásmo rezervácie, pričom z tejto rozlohy sa približne 211 hektárov nachádza v horskom prostredí a približne 180 hektárov tvoria hospodársky využívané pozemky.[3]
Správa rezervácie: Správa rezervácie Oreľak je zabezpečovaná Regionálnou inšpekciou životného prostredia a vôd - Blagoevgrad (RIOSV - Blagoevgrad) spadajúcou pod Ministerstvo životného prostredia Bulharskej republiky.[7]
Predmet ochrany: Predmetom ochrany sú primárne[7][6][1][5][2] vekovité[1] bukové lesy[7][6][1][5][3][2] charakteristické inak pre biotop Južného Pirinu,[6][5][3][2] rastúce na lokálnych rendzinových pôdach.[3]
Ochraňujú sa však taktiež lokality s výskytom balkánskych a bulharských endemických druhov, ako napríklad porasty borovice balkánskej (Pinus peuce),[4] ako aj inej riedko sa vyskytujúcej flóry.[4][6] Predmetom ochrany je aj rôznorodá fauna.[6] Toto všetko robí z lokality chránený areál medzinárodného významu.[6]
Galéria
upraviť-
pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou -
pohľad na masív vrchu Oreľak s rovnomennou rezerváciou -
pohľad na masív Stredného Pirinu s vrchom Oreľak a rovnomennou rezerváciou v strede -
detailný pohľad na ihličie borovice balkánskej
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 384. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 308 – 309. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski universitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 88 – 89. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stará Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 41. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 2, N – JA. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1999. 474 s. ISBN 9549000621. S. 83. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 318. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i Регистър на ЗТ и ЗЗ [online]. eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
- ↑ eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
- ↑ eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
- ↑ eea.government.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oreľak (rezervácia)