Pakt troch veľmocí
Pakt troch veľmocí alebo Pakt troch (staršie Pakt troch mocností) bol pakt uzatvorený 27. septembra 1940 medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom.[1] Týmto paktom sa doformoval tzv. fašistický útočný pakt (pozri aj Os Berlín-Rím-Tokio, oceľový pakt, Pakt proti Kominterne). Pakt explicitne v článku 5 deklaruje, že nie je namierený proti ZSSR a bol prezentovaný ako aliancia proti USA.[2]:1241/1874 Neskôr k paktu pristúpilo 20. novembra 1940 Maďarsko, 23. novembra Rumunsko, 24. novembra Slovensko, 1. marca 1941 Bulharsko a 25. marca 1941 Juhoslávia, kde však podpis paktu viedol k prevratu, na ktorý Nemecko, Taliansko a Maďarsko odpovedali inváziou. Na troskách Juhoslávie vzniklo Chorvátsko, ktoré pristúpilo k paktu 15. júna 1941. O pristúpení k paktu sa viedli rokovania so Sovietskym zväzom, Fínskom a Thajskom, no tieto krajiny k paktu nepristúpili.
Pristúpenie Slovenska k Paktu
upraviťSlovensko pristúpilo k paktu troch veľmocí 24. novembra 1940. Pakt podpísal predseda slovenskej vlády Vojtech Tuka v Berlíne.[3] Maďarská vláda bola znepokojená, že slovenský premiér bol pozvaný na podpis do Berlína, kým maďarský premiér Teleki podpísal protokol iba vo Viedni.[4]
Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností (24.11.1940)
upraviťProtokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností
Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto:
- Článok 1
Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne.
- Článok 2
Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska.
- Článok 3
Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania.
Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami.
Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa.
- L.S. SABUROKURUSU, v.r.
- L.S. JOACHIM von RIBBENTROP, v. r.
- L.S. GINOBUTI, v.r.
- L.S. VOJTECH TUKA, v. r.
Sovietsky zväz
upraviťSovietsky zväz, s ktorým malo Nemecko podpísanú zmluvu o neútočení, bol informovaný o podpise paktu 26. septembra, uistený, že pakt nie je namierený proti ZSSR,[2]:1242/1874 a 13. októbra minister zahraničných vecí Nemecka Joachim von Ribbentrop pozval ministra zahraničných vecí ZSSR Molotova do Berlína, aby prerokovali pakt a prípadné pristúpenie Sovietskeho zväzu, ktoré by bolo v podstate rozdelením sveta medzi štyri mocnosti.[2]:1243/1874 Molotov navštívil Berlín 12. novembra a počas návštevy v princípe súhlasil s pristúpením k paktu, pokiaľ budú vyriešené isté detaily. Sovietska vláda poslala 26. novembra 1940 Nemecku zoznam požiadaviek. Tie zahŕňali odchod nemecých vojsk z Fínska, ktoré malo patriť do sovietskej zóny vplyvu, podpis zmluvy o vzájomnej pomoci medzi Sovietskym zväzom a Bulharskom a vytvorenie sovietskej vojenskej základne v oblasti Úžin (Bospor a Dardanely), uznanie sovietskej sféry vplyvu od miest Batumi a Baku na juh k Perzskému zálivu a zrieknutie sa Japonska uhoľných a ropných koncesií na severnom Sachaline.[2]:1252/1874 Cena za pristúpenie bola privysoká, Hitler na návrh neodpovedal, zahájil prípravy napadnutia Sovietskeho zväzu - plán Barbarossa. [2]:1253/1874 Nemecko ale akceptovalo nové sovietske návrhy ekonomickej spolupráce a 10. januára 1941 podpísalo so ZSSR ekonomickú dohodu.[5]:199-202
Vyhlásenie vojny Spojeným štátom
upraviť11. decembra 1941, potom ako Japonsko, signatár paktu, prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu z dôvodu útokov amerických lodí na nemecké ponorky[pozn. 1] a v ten istý deň nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop telegrafoval nemeckým veľvyslancom v signatárskych krajinách paktu, aby zabezpečili vyhlásenie vojny Spojeným štátom zo strany Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska. [6]. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom v mene Slovenskej republiky 12. decembra 1941.[4]
Poznámka
upraviť- ↑ Nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop podľa svedectva pred Norimberským tribunálom upozorňoval Hitlera, že pakt nezaväzuje Nemecko k vstupu do vojny po boku Japonska, lebo agresorom je Japonsko, no Hitler skonštatoval, že bez vstupu Nemecka do vojny by sa pakt stal mŕtvym a navyše americké loďstvo podnikalo akcie proti nemeckým ponorkám útočiacim na lode v Atlantiku.[2]:1379/1874
Referencie
upraviť- ↑ Podpis Paktu troch veľmocí medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom, You-Tube Video [online]. [Cit. 2024-04-23]. Dostupné online. (tal)
- ↑ a b c d e f SHIRER, William L.. The Rise and Fall of the Third Reich, A History of Nazi Germany. New York : RosettaBooks, 2011. ISBN 9780795316999.
- ↑ Slovensko pristupuje k Paktu troch mocnosti 1940, You-Tube Video [online]. [Cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
- ↑ a b ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
- ↑ WEINBERG, Gerhard L.. A World at Arms: A Global History of World War II.. [s.l.] : Cambridge University Press, 1994. ISBN 978-0-521-61826-7.
- ↑ MAWDSLEY, Evan. December 1941: Twelve Days that Began a World War. New Haven, Connecticut : Yale University Press, 2011. ISBN 978-0-300-15445-0.
Iné projekty
upraviť
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Pakt troch veľmocí
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakt troch veľmocí