Palácio Nacional da Pena
Palácio Nacional da Pena je hrad (označovaný aj ako palác) na hradnom vrchu nad portugalským mestom Sintra. Palác je v Zozname svetového dedičstva UNESCO a je jedným zo siedmich divov Portugalska. Hrad je využívaný portugalskou vládou alebo portugalským prezidentom, keď prijímajú zahraničných hostí, alebo na ostatné oficiálne príležitosti vedené portugalským štátom.
| Palácio Nacional da Pena | |
| Hrad Pena | |
| hrad | |
 Celkový pohľad na Hrad Pena
| |
| Prezývka: Paço Real (Kráľovský palác)[1] | |
| Štát |  Portugalsko
|
|---|---|
| Mesto | Sintra |
| Súradnice | 38°47′16″S 9°23′26″Z / 38,78778°S 9,39056°Z |
| Autor | Wilhelm Ludwig von Eschwege |
| Štýl | romantický |
| Dokončený | 1854 |
| Vlastník | Portugalský štát |
  Poloha Hradu v Portugalsku
| |
| Wikimedia Commons: Palácio Nacional da Pena | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťDejiny paláca siahajú do stredoveku, keď na kopci začali s výstavbou kaplnky. Podľa legendy sa k stavebným prácam pristúpilo po zjavení Panny Márie. V roku 1493 kráľ Ján II. v spoločnosti svojej manželky kráľovnej Lenor vystúpil na vrch, aby tam zložil svoj slávnostný sľub. Jeho následník Manuel I. si túto svätyňu taktiež veľmi obľúbil a nariadil výstavbu kláštora, ktorý daroval Rádu sv. Jarolíma. Kláštor sa na dlhé storočia stal miestom na tiché meditácie a domovom 18 mníchov.
V 18. storočí kláštor výrazne poškodil blesk. Krátko nato oblasť zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré premenilo kláštor na úplné ruiny. Kaplnka zázrakom unikla prírodným katastrofám bez väčšej ujmy. Niekoľko desaťročí ruiny ostali nedotknuté, až kým neučarovali mladému princovi Ferdinandovi. V roku 1838 si kráľ Ferdinand II. prisvojil starý kláštor a okolité pozemky, neďaleký maurský hrad a niekoľko ďalších statkov. Potom sa dal na úpravy ruín kláštora, ktoré premenil na palác slúžiaci ako letné sídlo portugalskej kráľovskej rodiny. Keďže bol nemeckého pôvodu z dynastie Saxon-Coburg-Gotha, povolal si nemeckých architektov a inšpiroval sa bavorskými palácmi. Vedúcim projektu bol barón Eschwege, ktorý v tejto stavbe spojil maurský, gotický manuelský štýl. Kráľ Ferdinand a kráľovná Mária II. výrazne zasiahli do výzdoby. Okrem symbolizmu kráľ trval na klenbách, stredovekých a islamských prvkoch, zároveň sám navrhol aj výrazné zdobené okno na hlavnej fasáde. Po smrti Ferdinanda sa palác dostal do vlastníctva jeho druhej manželky Elizy Henslerovej, tá ho následne predala kráľovi Ľudovítovi, ktorý ho chcel prinavrátiť kráľovskej rodine. Od tých čias ho kráľovská rodina opäť často využívala. V roku 1889 ho odkúpil Portugalský štát a po Republikánskej revolúcii v roku 1910 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a premenili ho na múzeum. Posledná kráľovná Portugalska Amélia strávila svoju poslednú noc pred odchodom do exilu práve v tomto paláci.
Referencie
upraviť- ↑ Pohádková Sintra (po česky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palácio Nacional da Pena
Zdroje
upraviť- SRNKOVÁ, M.: Hrady Európy. 1. vyd. Nesvady : FONI book s r.o., 2014. 88 s. ISBN 978-80-89637-21-8