Paradoxný spánok

Paradoxný spánok (iné názvy: REM, spánok REM, REM-spánok, rýchle očné pohyby, aktívny spánok, desynchronizovaný spánok, rombencefalický spánok, REM je angl. skratka spojenia rapid eye movement) označuje fázu najhlbšieho spánku, pri ktorom dochádza k sneniu. K sneniu avšak môže dochádzať aj v NREM fázach spánku, avšak sny sú opisované ako fádne a nejasné. Sny konajúce sa v REM fáze spánku sú živé a bizarné.

Ak sa dívame na časový profil prirodzeného spánku z hľadiska trvania a striedania fázy NREM-spánku a REM spánku, na zvislej osi je mozgová aktivita v Hz, na horizontálnej osi vyobrazený čas trvania spánku. Jeden cyklus REM a NREM spánku trvá 90 minút, avšak aktivita REM spánku je tesne pod úrovňou bdenia, čím sa môžeme domnievať, že REM spánok je spánok plytký. Nie je to tak. Je to ten najhlbší spánok, avšak aktivita mozgu práve v tejto fáze stúpa na hodnoty pripomínajúce bdenie, zobrazujú sa naň vlny podobné beta-vlnám, ktoré sú charakteristické pre zobudeného človeka.

REM spánok tvorí 15-20% z celkového trvania spánku, aktivita mozgu je v ňom o 30-40% vyššia ako vo fáze bdenia. Sú preň charakteristické alfa, theta a pílovité vlny s vysokými frekvenciami pripomínajúcimi bdelú aktivitu mozgu. Avšak mozog je v tejto fáze "odpojený" od tela ako ochranný mechanizmus pred realizáciou snových pohybov. Dochádza teda k úplnému vymiznutiu svalového tonusu okrem okohybných a autonómnych (aj dýchacích) svalov. Srdcová aktivita a frekvencia dýchania sú zvýšené, dýchanie je rýchle a plytké. Dochádza k transformácii primárnej pamäti na pamäť sekundárnu - slabé spomienkové asociácie sa menia na silné spomienky. Dochádza tu k výraznej prestavbe a regenerácii CNS.

Nástup paradoxného spánku riadi štruktúra locus caeruleus v dorzálnej časti hornej polovici mosta.

Paradoxný spánok sa vyskytuje len u stavovcov. Najvýraznejšie je zastúpený u cicavcov - viac u mäsožravcov než u bylinožravcov. Z hľadiska ontogenézy sa pozoruje opačná súvislosť - paradoxný spánok trvá 2-krát dlhšie u novorodencov a mláďat než u dospelých jedincov.

Následky deprivácie REM spánku sú úzkosť, neistota a agresivita. Alkohol ako sedatívum vyvoláva nedosiahnutie REM fázy spánku, z dlhodobého hľadiska sa vytráca aj hlboká fáza NREM spánku (fáza III a IV).

Pozri aj

• ortodoxný spánok

Zdroje

JAVORKA, Kamil. Lekárska fyziológia. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin: Osveta, 2014. ISBN 978-80-8063-407-0.