Pico della Mirandola
Giovanni Pico della Mirandola (*24. február 1463, Mirandola, Taliansko – † 17. november 1494, Florencia) bol taliansky filozof a učenec. Vynikal priam zázračnou pamäťou.[1]
| Giovanni Pico della Mirandola | |
 taliansky filozof a učenec | |
| Narodenie | 24. február 1463 Mirandola, Mirandolské kniežatstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 17. november 1494 (31 rokov) Florencia, Florentská republika |
| Odkazy | |
| Commons |  Pico della Mirandola |
Narodil sa v šľachtickej rodine v malom mestečku Mirandola, asi 30 km severovýchodne od Modeny v severnom Taliansku. Zaujímal sa o filozofiu a klasické jazyky, začal študovať právo v Bologni, ale skoro osirel, odišiel do Padovy a roku 1483 do Florencie, kde sa zoznámil s Lorenzom Medicejským a jeho krúžkom mladých filozofov a básnikov (Marsilio Ficino, Angelo Poliziano a i.) Začal sa zaoberať aj kabalou a myšlienkou na spojenie a zmierenie všetkých náboženstiev.
Najznámejším Pikovým dielom je tzv. Reč (lat. Oratio), ktorú roku 1496 uverejnil jeho synovec Gianfrancesco Pico della Mirandola (1469–1533) pod názvom "O ľudskej dôstojnosti" (De hominis dignitate). Pôvodne mala slúžiť ako úvodná reč pre plánovanú rímsku dišputu k Pikovmu synkretickému projektu, ktorý nazval Deväť sto téz (lat. Conclusiones).[2] Pico della Mirandola v Reči vyzdvihol osobitné postavenie človeka, ktorého Boh postavil do stredu stvorenia takým spôsobom, že má svoju prirodzenosť voliť sám, na základe slobodného rozhodnutia, a tak môže byť buď pozdvihnutý na úroveň vyšších bytostí, podľa nebeskej hierarchie, alebo poklesnúť k zvieratám.[3] Jedná sa o známy text humanizmu. Zároveň predstavuje pre autora typickú snahu o synkretizmus na poli filozofických aj teologických otázok.
Celý Pikov projekt Deväť sto téz, ktorý sa mal odohrať v Ríme, nebol nikdy uskutočnený. Snažil sa prizvať celú vtedajšiu vzdelaneckú elitu ku slobodnej akademickej diskusii a dokonca ponúkol osobné financie na cestovné náklady účastníkov, ale pápež Inocent VIII., ktorému tiež zaslal tézy k prečítaniu, dal tézy preskúmať komisii, ktorá trinásť z nich označila za chybné, podozrivé, alebo heretické. Keď sa ich Piko pokúsil obhajovať v Apologii (1487), bol spis roku 1487 cirkevne odsúdený a Pico utiekol do Francúzska. Po úteku do Francúzska sa dostal do väzení Filipa Savojského. Vďaka diplomatickému vyjednávaní Lorenza Medicejského a Karla VIII. bol prepustený pod podmienkou, že bude žiť vo Florencii a jej bezprostrednom okolí.[4] V posledných rokoch života bol v tesnom kontakte s radikálnym dominikánskym kazateľom Girolamom Savonarolom a venoval sa hlavne náboženským úvahám. V Savonarolovom kostole San Marco bol potom aj v roku 1494 pochovaný.
Referencie
upraviť- ↑ DUROZOI, Gérard; ROUSSEL, André; BINDER, Jan (et al.). Filozofický slovník. 1. vyd. Praha : EWA, 1994. ISBN 80-85764-07-5. S. 220.
- ↑ FARMER, Stephen Alan. Syncretism in the West : Pico's 900 theses (1486) : the evolution of traditional religious and philosophical systems : with text, translation, and commentary.. Tampe : ACMRS Publication, 1998. (angličtina)
- ↑ PICO DELLA MIRANDOLA, Giovanni; SANETRNÍK, David (Preložil); NEJESCHLEBA, Tomáš (Úvodná štúdia). O důstojnosti člověka. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 2005. S. 57. (čeština)
- ↑ HERŮFEK, Jan. Kabalistické motivy ve spise Heptaplus Pika della Mirandola. 1. vyd. Praha – Ostrava : Malvern – Ostravská univerzita, 2022. S. 8-9. (čeština)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pico della Mirandola
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pico della Mirandola na českej Wikipédii.