Plášťový chochol
Plášťový chochol alebo plášťový diapír je geologický termín, označujúci taveninu, vystupujúcu na povrch Zeme z hranice plášťa, kde sa prejavujú ako horúce škvrny.
Pojem zaviedol americký geofyzik William Jason Morgan, ktorý v roku 1971 vypracoval teóriu pomalého transportu tepla konvekčnými prúdmi v plášti. Ako klasické príklady vysupujúcich chocholov pod horúcimi škvrnami sa udávajú Havajské ostrovy a Island.
Súčasný vývoj poznatkov však ukazuje, že mechanizmus výstupu materiálu z astenosféry je omnoho komplikovanejší a samotná definícia pláštového chochola je predmetom diskusií. Štandardný vývoj totiž predpokladá výstup zohriateho materiálu vztlakovými silami (podobne ako vzostup teplejšej vody zohrievanej v nádobe), no v prípade teplených pohybov v zemskom plášťi sa je celý proces komplikuje, pretože prostredie plášťa je značne heterogénnejšie. Novšie výskumy predpokladajú výskyt tzv. „tepelných vrstiev“ v astenosfére a tým aj existenciu iných konvekčných prúdov nesiahajúcich až do plášťa.
Na Zemi je identifikovaných niekoľko horúcich škvŕn a s nimi asociovaných výstupov plášťových chocholov. Sú to už spomínané Havajské ostrovy, Island, Réunion, Ascension, Kanárske ostrovy a Azory, ako aj Yellowstone, Eifel, Afar a niekoľko ďalších.
Mars
upraviťDôkazy naznačujú, že pod marťanskou oblasťou Elysium Planitia sa nachádza aktívny plášťový chochol s priemerom 4 000 km.[1]
Referencie
upraviť- ↑ Broquet, A., Andrews-Hanna, J.C. Geophysical evidence for an active mantle plume underneath Elysium Planitia on Mars. Nat Astron (2022). https://doi.org/10.1038/s41550-022-01836-3
Externé odkazy
upraviť- www.mantleplumes.org - diskusná stránka o pôvode vulkanizmu horúcich škvŕn (po anglicky)
