Polikarpov I-153
Polikarpov I-153 Čajka bol posledným stíhacím dvojplošníkom skonštruovaným v Sovietskom zväze.
| I-153 Čajka | |
 I-153 v múzeu v Paríži | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Moskovský letecký závod č. 1 Aviachimu |
| Konštruktér | Nikolaj Polikarpov |
| Prvý let | august 1938 |
| Zavedený | 1939 |
| Vyradený | 1945 |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Sovietske vzdušné sily |
| Výroba | 1939 – 1941 |
| Vyrobených | 3 437 |
Vývoj
upraviťStroje I-15 boli stiahnuté z produkcie v roku 1935. Avšak v roku 1936 bolo niekoľko I-15s vyslaných na pomoc Republikánom počas španielskej občianskej vojny. Tu si I-15 viedli celkom dobre, sovietske vzdušné sily preto prehodnotili svoje pôvodné zámery postupne vyradiť všetky dvojplošné stíhačky a konštrukčnej kancelárii Polikarpov zadali požiadavku na vývoj nových dvojplošných stíhačiek, ktoré by boli pokročilejšou verziou I-15.
Prototyp I-153 vznikol v roku 1938 a oproti dvojplošníku I-15 znamenal zreteľný kvalitatívny posun. S pôvodným motorom M-25V stroj nedosahoval potrebnú stúpavosť a bol čoskoro nahradený výkonnejším deväťválcovým M-62 a napokon M-63 s výkonom 1100 k (820 kW). Podvozok sa sklápal mechanicky smerom dozadu. I-153 boli vyzbrojené štyrmi synchronizovanými guľometmi ŠKAS 7,62 mm, lietadlá mohli niesť pod krídlami náklad bômb s hmotnosťou až 200 kg, prípadne podvesiť šesť až osem neriadených rakiet typu RS-82. Sériová výroba sa spustila na začiatku roku 1939, od jarných mesiacov boli lietadlá zavádzané do výzbroje Červenej armády. Piloti si I-153 obľúbili a hovorili im „Čajky“ podľa lomeného horného krídla. Posledné verzie z roku 1940 mali označenie I-153BS a I-153P. Prvá z nich bola vyzbrojená dvoma pevnými guľometmi UBS kalibru 12,7 mm, druhá dvoma kanónmi ŠVAK kalibru 20 mm.
Bojové použitie
upraviťLietadlá I-153 boli odosielané urýchlene na Ďaleký východ, kde sa odohrávali Japoncami vyprovokované pohraničné incidenty na hranici Mandžuska a Mongolska, ktoré v lete 1939 prerástli do ťažkých bojov (bitka o Chalchin Gol). Pre Japoncov bolo nasadenie týchto lietadiel prekvapením, pretože aj keď boli na prvý pohľad nerozoznateľné od I-15, dosahovali prekvapujúce výkony. I-153 zasiahli do vojny v zime 1939 vo Fínsko-sovietskej vojne. Stroje pomerne úspešne bojovali aj proti Nemcom počas bojov na východnom fronte. Na lietadlá Luftwaffe nestačili rýchlosťou, ale boli dobré v obratnosti, stúpavosti a jednoduchej pilotáži, čo im prinieslo menšie úspechy. I-153 slúžili v sovietskej protivzdušnej obrane až do roku 1944, vo fínskej armáde dokonca až do leta 1945. I-153 bola medzi pilotmi viac cenená ako jednoplošná I-16.
Celkovo bolo vyrobených 3 437 kusov I-153.
Technické údaje
upraviť- Charakteristika: jednomiestne dvojplošné stíhacie a bombardovacie lietadlo.
- Pohonná jednotka: motor M-62 s výkonom 746 kW, neskôr M-63 s výkonom 820 kW.
- Výzbroj: štyri guľomety kalibru 7,62 mm alebo 12,70 mm, dve 100 kg bomby alebo šesť až osem rakiet RS-82 kalibru 82 mm zavesených pod krídlom.
- Rozpätie: 10,00 m
- Dĺžka: 6,2 m
- Nosná plocha: 22,20 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 1 437 kg
- Vzletová hmotnosť: 1 860 – 2 010 kg
- Maximálna rýchlosť: 427 km/h
- Dostup: 10 700 m
- Dolet: 480 – 900 km
Externé odkazy
upraviťLiteratúra
upraviť- Zbyněk Válka, Stíhací letadla 1939–1945
- Miroslav Šnajdr, Operace Barbarossa – letecká válka 22. června 1941
