Portál:Pes/Plemená mesiaca (2007)

2007 - 2008 - 2009

2007

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12

1/2007

Československý vlčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Bol vyšľachtený z nemeckého ovčiaka a karpatského vlka.

Československý vlčiak je stredne veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka).

Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi.

Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. V dnešnej plemenitbe sa tak ako aj v minulosti kladie veľký dôraz na jeho cvičiteľnosť.

2/2007

Borderská kólia je psie plemeno uznané v FCI v sekcii 1 pod číslom 297. Je to atraktívny pes s živou, pozornou povahou. Je známa ako jeden z najlepších ovčiakov na svete. Na pasenie oviec sa využíva už niekoľko storočí.

Vzhľad

Borderská kólia je pes atraktívneho vzhľadu, strednej veľkosti, s pomerne ľahko udržovateľnou srsťou rôznych farieb, pričom prevažujú bielo-čierne jedince. V žiadnom farebnom variante však nesmie prevažovať biela.

Śtandard tohto plemena je značne voľný a toleruje sa pomerne veľká variabilita vo vzhľade. Dnes sa preto môžeme stretnúť s dvoma hlavnými líniami borderských kólií a to "pracovnou borderkou" a "show borderkou" ("exteriérová borderka"). Show borderka má svoje korene najmä v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa chovateľom podarilo vyšľachtiť borderskú kóliu s elegantnejším exteriérom, ktorá na výstavách žne úspechy. Exteriérové borderské kólie sú jedince s vyšším telesným rámcom, výraznejšou hlavou a bohatším osrstením. Na úkor väčšej elegancie však táto línia stratila typické držanie hlavy, chýba jej správny pohyb a držanie chvosta, ktoré je priamo úmerné so správnou prácou zadných nôh pri pasení. ...čítaj ďalej

3/2007

Foxteriér je psie plemeno pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva, uznané v FCI v 3. skupine a 1. sekcii (teriéry) pod číslami 12 a 169.

Vzhľad

Foxteriér sa vyskytuje dvoch variantoch – hladkosrstý a drsnosrstý. Obaja patria vďaka dlhým nohám a pekne tvarovaným telám k najelegantnejším plemenám. Aj preto sa zrejme 20. a 30. rokoch 20. storočia dostali do módy a to najmä drsnosrstí foxteriéry, ktorí sú aj dnes známejší ako ich hladkosrstí súkmeňovci.

Oba varianty sa od seba odlišujú predovšetkým druhom srsti. Drsnosrstí majú husté a drsné ochlpenie a sú väčšinou trojfarební bielo – hnedo – čierny. Takmer nepĺznu, treba ich však minimálne dvakrát ročne trimovať. Hladkosrstí foxíci majú priliehavé, hladké a tvrdé chlpy. Sú bieli s hnedými a/alebo čiernymi znakmi.

Foxteriér sa vyznačuje vysokou inteligenciou, je veselý a činorodý, ale tiež ostražitý a učenlivý. Známy je svojou tvrdohlavosťou a nie je vhodné cvičiť ho drilom.

Pôvod a upotrebenie

Foxteriérov vyšľachtili v Spojenom kráľovstve. Pôvodnejší je hladkosrstý foxteriér, ktorého vyšľachtili zo starého anglického teriéra. Drsnosrstý foxteriér vznikol neskôr prikrížením bližšie neznámych drsnosrstých teriérov s hladkosrstým foxteriérom. ...čítaj ďalej

4/2007

Doberman je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine II (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), v sekcii 1 pod číslom 143. Ide o najväčší druh pinča.

Vzhľad

Doberman je krátkosrsté veľké plemeno, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch - čierna s pálením a hnedá s pálením, existujú však aj iné sfarbenia, ktoré nie sú oficiálne uznané v FCI, ktorej štandardy sú vo väčšine sveta uznávané. V Spojených Štátoch Amerických je uznávaná napr. modrá variant, resp. variant izabela (krémovo-biela).

Povaha

Doberman je výborný spoločník a obetavý ochranca rodiny. Je vhodný aj do rodiny s deťmi. Je učenlivý a inteligentný. V rebríčku psej inteligencie psychológa p. Corena obsadil piate miesto. Doberman je krásne a ušľachtilé plemeno s aristokratickým zjavom. Medzi inými služobnými a strážnymi plemenami sa vyníma štíhlou a svalnatou postavou psieho atléta. ...čítaj ďalej

5/2007

Šeltia je plemeno psa uznané v FCI pod číslom 88. Patrí medzi ovčiarske psy.

História

Pôvodným domovom šeltie sú Shetlandské ostrovy, kde bola po storočia využívaná k paseniu a stráženiu stád oviec. Je zrejmá jej blízka príbuznosť s kóliou, je považovaná za jej zakrslou formu, i keď v nej zrejme koluje krv aj pôvodných keltských ovčiakov. Drsné podnebie ostrova ovplyvnilo jej malý vzrast, rovnako ako i iných, tu žijúcich zvierat. V 20. storočí sa toto plemeno dostalo do Škótska, a jeho chov bol stabilizovaný. V Spojenom kráľovstve a Severnej Amerike je šeltia veľmi obľúbená, najviacej popularity sa jej však dostalo v Japonsku. Ako pracovný pes sa dnes využíva len výnimočne, je však nielen obľúbeným domácim psom a spoločníkom, ale taktiež výborným strážcom. ...čítaj ďalej

6/2007

Teriér Jacka Russella je plemeno psa uznané v FCI v skupine nízkonohých teriérov pod číslom 345. Vďaka svojmu atraktívnemu exteriéru a mediálnej podpore dnes patrí medzi tzv. módne plemená.

Mnoho ľudí má problém so správnym pomenovaním tohto plemena. Medzi najčastejšie omyly patria : "Jack Russell teriér" (čo je však popletené s anglickým názvom "Jack Russell Terrier") alebo "Jack Russel teriér".

Laici si ho často mýlia s hladkosrstým foxteriérom, prípadne s "pouličnou zmesou".

Vzhľad

Teriér Jacka Russella je pes obdĺžnikového rámca s pevnou kostrou a dobrým osvalením. Hrudné končatiny sú rovné, panvové končatiny silné a svalnaté, vzhľadom k pleciam vyvátžené, pri pohľade zo zadu rovnobežné. Pohybuje sa priamo, voľne a čulo. Chvost nesie vzpriamene. ...čítaj ďalej

7/2007

Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142. Je to zatiaľ najmladšie slovenské národné plemeno.

História

Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako tatranský čuvač. Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Vysokých Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici n. Svitavou. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača u nás. ...čítaj ďalej

8/2007

Jorkšírsky teriér je plemeno psa uznané v FCI v skupine 3. pod číslom 86.

Pôvod

Hoci nie je najmenším z trpasličích plemien, určite je v dnešnej dobe najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Jorkšír sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Napriek tomu to nie je plemeno šľachtené do podoby spoločníka dám a na gauče salónov.

Na rozdiel od väčšiny trpasličích plemien nie je jorkšír psom spoločenským, ale pracovným. Ešte na začiatku 20. storočia bežne lovil myši, krysy či potkany v obydliach svojich pánov a tiež strážil ich majetok. Nepatril medzi plemená šľachtené privilegovanými, naopak, bol skôr psom chudobných. ...čítaj ďalej

9/2007

Zlatý retríver je psie plemeno uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 111.

Vzhľad

Zlatý retríver je pes stredne veľkého, vyváženého a súmerného rámca. Má priestorný hrudník, rovné predné a svalnaté zadné končatiny. Má mohutnú, dobre osvalenú kostru, umožňujúcu elegantnú chôdzu bez kolísania. Chrbát je rovný, v bedrovej časti krátky.

Má širokú lebku so zreteľným stopom, nie príliš dlhou papuľou, čiernym nosom a dobrosrdečnými hnedými očami. Nos môže v starobe, prípadne po dlhej zime zružovieť. Uši nosí zvesené a posadené vo výške očí. Chrup je nožnicový.

Srsť zlatého retrívera môže byť hladká alebo zvlnená. Má nepremokavú podsadu. Sfarbenie srsti sa pohybuje od krémovej až po zlatavo červenú. V Európe sa uprednostňuje zlatá a krémová farba, v USA zasa sýta zlatá až zlatočervená. ...čítaj ďalej

10/2007

Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Ide o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením.

Vzhľad

Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. ...čítaj ďalej

11/2007

Rodézsky ridžbek je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6 (Duriči, farbiari a príbuzné plemená), sekcii 3 (príbuzné plemená bez pracovnej skúšky) pod číslom 146. Plemeno pochádza z Afriky, za krajinu pôvodu sa považuje Juhoafrická republika. Ide o veľké krátkosrsté plemeno s charakteristickým ridžom – pásom opačne rastúcej srsti na chrbte.

Ridžbek má teda meno podľa pásu srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. „Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“.

Tento ridž je veľmi výnimočný znak, ktorý sa vyskytuje už jedine u plemena thajský ridžbek. Je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridžbeka....čítať ďalej

12/2007

Mops alebo mopslík je psie plemeno.

Vzhľad

Malý, ale veľmi svalnatý a kompaktný pes zhustených proporcií. Hlava veľká a guľatá, s veľmi krátkou ňucháčovou partiou, so slabým predhryzom a so zreteľne vyznačenými vráskami. Oči tmavé, veľké, guľaté, uši malé, zamatovo mäkké, padajúce dopredu. Nohy veľmi silné, svalnaté a rovné. Telo krátke, kompaktné, so širokým hrudníkom. Chvost vysoko nasadený, skrútený nad chrbtom. Srsť jemná, lesklá a mäkká. Farba svetlohnedá s čiernou maskou alebo čierna. ...čítaj ďalej