Prútnatec metlovitý
Prútnatec metlovitý[1] (lat. Cytisus scoparius)[2] je opadavý ker a liečivá rastlina s takmer bezlistými, metlovitými konármi, z rodu prútnatec (Cytisus) z čeľade bôbovité (Fabaceae).[1]
| Prútnatec metlovitý | |
 Prútnatec metlovitý; kvet v bočnom detaile (máj) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| Genista scoparia Genista vulgaris | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
upraviťPrútnatec metlovitý je opadavý ker s metlovitou stavbou a s veľkou koreňovou sústavou. Od bázy je bohato rozkonárený a vysoký je 50 až 200 (-250) cm. Jeho štvorhranné konáre sú obyčajne zelené, priame alebo vystúpavé, holé alebo za mlada hodvábne chlpaté, za sucha černejú.[3][4] Listy má striedavé, krátko stopkaté, trojpočetné. Lístky sú podlhovasto elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé 6 až 20 mm a široké 2 až 9 mm, sú holé alebo pritlačene chlpaté. Vrchné listy na konároch sú však jednoduché, nedelené a sediace. Kvety vyrastajú v máji a júni na skrátených, 2 až 3 cm dlhých konárikoch, po jednom až po dva. Listene sú 2 až 3, obrátene vajcovité, kvetné stopky 1-2 mm dlhé. Kalich je dvojpyskový, holý, koruna je žltá, strieška 15-18 mm dlhá a naspäť ohnutá, tyčiniek je 10.[3][4] Len časť kvetov prútnatca (2 – 58 %) sa oplodní a vyvinie do strukov, čo sa mení v závislosti od včasnosti opelenia a veľkosti rastlín. Ako najvhodnejšie sa javia včely medonosné.[5]
Plodmi prútnatca sú struky, ktorých chlopne sa po puknutí skrúcajú. Struk je 30 až 50 mm dlhý a 6 až 8 mm široký, niekedy za mlada kosákovito zakrivený, sploštený, dlho bielo chlpatý, dozretý je černejúci. Struky dozrievajú počas leta a explozívne uvoľňujú semená počas slnečných dní, keď sa u nich pri vysychaní vyvíja torzné napätie. Semená sa väčšinou sypú od júna do začiatku septembra na severnej pologuli a od decembra do začiatku marca na južnej pologuli, posledné semená sa uvoľňujú v zime. Struky obsahujú do 15 zelených alebo žltohnedých semien. Priemerný počet semien na struk sa medzi rastlinami a lokalitami pohybuje od 5 do 8. Vyklíči však len malá časť semien.[3][4][5]
Optimálna teplota pre fotosyntézu, ktorá prebieha v zelených stonkách a listoch, je 20-25°C. Mladé konáriky zostávajú zelené asi 3 roky, čo umožňuje fotosyntézu a fixáciu dusíka počas celého vegetačného obdobia. Zelené stonky tvoria 15 až 25 % celkovej živej biomasy jedincov a na fotosyntéze sa podieľajú takmer 40 %.[5]
Prútnatec metlovitý vo všeobecnosti kvitne najskôr medzi tretím a piatym rokom. Niekoľko kvetov možno nájsť na rastlinách kedykoľvek počas roka v teplejších klimatických podmienkach, aj keď väčšina kvitnutia sa vyskytuje od marca do júna na severnej pologuli a od októbra do decembra na južnej pologuli. Kvitnutie dosahuje vrchol po niekoľkých týždňoch a pokračuje na klesajúcej úrovni počas niekoľkých mesiacov. Neskoré mrazy môžu stimulovať druhé kvitnutie, čo však oslabuje vyvíjajúce sa struky.[5]
Prútnatec metlovitý môže vytvárať aj veľké, rozľahlé jedince s priemerom do 6 m. Dožíva sa 25 až 30 rokov (čo je zriedkavé), pretože väčšina dospelých jedincov hynie vo veku 6 až 15 rokov.[5]
Rozšírenie
upraviťPrirodzený areál prútnatca metlovitého siaha od Portugalska a Britských ostrovov cez západnú a strednú Európu po Ukrajinu a Bielorusko. Na severe se vyskytuje po južnú Škandináviu (Švédsko), na juhu po juh Talianska. Areál prirodzeného výskytu prútnatca sa však už sotva podarí presne vymedziť, lebo ide o drevinu vysádzanú po stáročia, ktorá sa všade dokonale naturalizovala.[4][6]
Introdukovaný bol aj do Severnej Ameriky (USA a Kanada), Južnej Ameriky (Čile, Argentína, severná Patagónia) a taktiež na Nový Zéland, vrátane Tasmánie. Darí sa mu aj v Indii, Iráne, Japonsku a na západnom myse Južnej Afriky.[5]
Ekológia
upraviťPrútnatec metlovitý rastie vo väčších kolóniách na suchých stráňach a pasienkoch, najmä na silikátových (kyslých) substrátoch. Je súčasťou rúbaňových spoločenstiev a lesných čistín. Dnešné stredoeurópske populácie sú pomerne citlivé na nízke teploty, najmä na prudké teplotné zmeny.[4] V introdukovanom prostredí sa prútnatec vyskytuje na širšom spektre pôdnych typov odvodených zo širokej škály substrátov, najmä riečneho piesku, bridlíc, žuly alebo čadiča. Najrýchlejšie rastie a šíri sa na vlhkých, úrodných a aluviálnych pôdach s vysokým obsahom anorganického fosforu.[5]
Prútnatec neznáša zatienenie a semenáče zvyčajne uhynú, ak vyklíčia pod rodičovským alebo iným relatívne hustým porastom. Klíčenie nastáva hlavne na jar a na jeseň ale relatívny význam týchto dvoch období sa z roka na rok mení. V suchších oblastiach jarné semenáče málokedy prežijú leto, pokiaľ nie sú chránené okolitou vegetáciou. Nárast nasleduje zvyčajne po suchách a požiaroch a môže sa vyskytnúť kedykoľvek počas roka.[5]
Prútnatec metlovitý sa vyskytuje v miernych oblastiach od hladiny mora do nadmorskej výšky 2000 m, najmä v nižších zemepisných šírkach. Dospelé jedince majú schopnosť prežiť aj dlhšie obdobia sucha, no mladé semenáče vyžadujú trvalú vlhkosť. Vďaka svojmu spojeniu s baktériami viažúcimi dusík je veľmi konkurencieschopný v oblastiach s chudobnou pôdou a môže zmeniť kolobeh živín v napadnutých oblastiach.[5]
Význam a využitie
upraviťPrútnatec metlovitý sa často vysádzal v bažantniciach a pre armovaciu schopnosť koreňov sa používa na spevňovanie zárezov a násypov pozdĺž komunikácií.[4] V minulosti bol využívaný k zúrodňovaniu piesčitých polí, na výrobu metiel a ako potrava pre zvieratá.[6] Prútnatec obsahuje alkaloidy, ktoré v malých dávkach môžu spôsobiť náznaky otravy.[4]
Hrozby a choroby
upraviťPrútnatec metlovitý má mnoho prirodzených nepriateľov, ktorí sú dobre známi a boli dôkladne študovaní. Najmenej 243 druhov hmyzu a roztočov sa spája s touto rastlinou len v Európe a niekoľko ďalších sa vyskytuje aj v oblastiach jeho introdukcie.[5]
Z dvojkrídlovcov sem patrí viacero parazitujúcich druhov. Biele až žltkasté larvy druhu Contarinia anthonoma napadajú kvetné púčiky, ktoré čoskoro hnednú. Parazitujú skupinovo a hibernujú v pôde.[7] Druh Asphondylia sarothamni vytvára dve generácie ročne. Jarná generácia napadá púčik, ktorý sa zderformuje do podoby špicatej hruštičky. Larvy letnej generácie žijú v strukoch. V oboch generáciách žijú larvy samotársky vo vnútri vzniknutej hálky vystlanej bielym mycéliom, ktoré je ich skutočnou potravou.[8] Púčiky hostiteľa napadajú aj larvy druhu Asphondylia pilosa. Vzniknutá hálka má vajcovitý tvar s nápadne dlhým zužujúcim sa hrotom. Hálka meria do jedného cm, je zreteľne chlpatá a jej vnútro je vystlané mycéliom. Larvy žijú osamelo a v hálke sa aj zakukľujú.[9] Larvy druhu Contarinia pulchripes parazitujú v strukoch, kde vytvárajú do 2 mm veľké bradavice. Biele larvy žijú v skupinách a hibernujú v pôde.[10]
Z vošiek, z rodu Aphis, parazitujú na prútnatcovi druhy Aphis cytisorum a Aphis cytisorum sarothamni. Vyskytujú sa na mladých výhonkoch, neskôr aj v súkvetí a na strukoch. Sú navštevované mravcami.[11][12]
Z chrobákov (Coleoptera) napadajú hostiteľa druhy Protopirapion atratulum a Tychius parallelus. Prvý parazituje na kvetných púčikoch, ktoré sú opuchnuté, zostávajú zatvorené až nakoniec padnú na zem. Aj vtedy hálka obsahuje aktívnu larvu, ktorá prudkými pohybmi môže spôsobiť jej náhle pohyby. Zakukluje sa v hálke.[13] Larvy druhého sa živia semenami, čo spôsobuje určité zdeformovanie strukov. Zakuklenie je v pôde.[14]
Larvy motýľa Mirificarma mulinella parazitujú na listoch alebo v kvetnom púčiku, len zriedkavo v struku.[15]
Galéria
upraviť-
Prútnatec metlovitý; konáriky (skorá jar) -
Prútnatec metlovitý; mladé výhonky (júl) -
Prútnatec metlovitý; detail konára (jeseň) -
Prútnatec metlovitý; rozvíjajúce sa kvety (máj) -
Prútnatec metlovitý; detail kvetu (máj) -
Prútnatec metlovitý; kvet v bočnom detaile (máj) -
Prútnatec metlovitý; nezrelé struky (júl) -
Prútnatec metlovitý; zrelý struk (september) -
Prútnatec metlovitý; skrútené prázdne struky (august) -
Prútnatec metlovitý; kvitnúci ker (máj) -
Prútnatec metlovitý; ker po zime (apríl)
Referencie
upraviť- ↑ a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michak Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.165. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
- ↑ Cytisus scoparius (L.) [online]. World Checklist of Vascular Plants; wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-09-18]. [ttps://wcvp.science.kew.org/taxon/489963-1 Dostupné online.] (anglicky)
- ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
- ↑ a b c d e f g V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
- ↑ a b c d e f g h i j l titul =Cytisus scoparius (Scotch broom). CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-11-22, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Jindřich Houska. CYTISUS SCOPARIUS (L.) Link – janovec metlatý / prútnatec metlovitý [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-09, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online. (česky)
- ↑ W.N. Ellis. Contarinia anthonoma on Cytisus [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-09-17, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Asphondylia sarothamni on Cytisus [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-18, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Asphondylia pilosa on Cytisus [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-09-17, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Contarinia pulchripes on Colutea, Cytisus, Genista [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-09-17, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Aphis cytisorum, laburnum aphid on woody Fabaceae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-21, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Aphis cytisorum sarothamni, broom aphid on Cytisus, Spartium [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-01-21, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Protopirapion atratulum on Cytisus [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-10-05, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Tychius parallelus on Cytisus, Genista [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-09-27, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Mirificarma mulinella, gorse groundling on broom, gorse, etc. [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-22, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prútnatec metlovitý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Prútnatec metlovitý