Proklos (arcibiskup)

Proklos (novogr. Πρόκλος [Próklos], lat. Proclus; * okolo roku 390 – † zrejme 446, Konštantínopol, dnes Istanbul) bol konštantínopolským arcibiskupom v rokoch 434 až 446. V katolíckej i ortodoxnej cirkvi je uctievaný ako svätec.

Život

Hlavným zdrojom poznatkov o Proklovom živote je dielo Sokrata Scholastika († okolo 440) Historia ecclesiastica (Cirkevné dejiny). Podľa údajov uvedených v tomto spise Proklos v mladosti slúžil v Konštantínopole najprv ako lektor (klerik s nižším svätením). Študoval rétoriku u významných učiteľov tej doby a neskôr sa stal sekretárom arcibiskupa Attika, ktorý ho vysvätil za diakona a potom aj za kňaza.

Keď v roku 425 Attikos zomrel, mnohí si priali, aby sa jeho nástupcom stal práve Proklos. No novým konštantínopolským arcibiskupom sa stal Sisinnios. Ten sa rozhodol vymenovať Prokla za arcibiskupa v meste Kyzikos (Κύζικος) v regióne Mysía (Μυσία) (dnešné mesto Balız v provincii Balıkesir, Turecko). Tamojšia cirkevná obec si však želala mať biskupa z radov vlastného duchovenstva, a tak sa Proklos nakoniec vzdal úradu ešte skôr, než by doň nastúpil.

Po Sisinniovej smrti v roku 427 ako aj po rozhodnutí Efezského koncilu v roku 431 o zosadení Sisiniovho nástupcu Nestoria sa opäť predpokladalo, že by sa Proklos mohol stať novým konštantínopolským arcibiskupom. Predpoklady sa zase nenaplnili a novým arcibiskupom Konštantínopolu sa stal Maximianos. Proklos bol totiž zástancom názoru, že Márii prináleží titul Matka Božia, v dôsledku čoho sa dostal s Nestoriom do konfliktu.

Nestoriov nástupca Maximianos však zomrel už v roku 434. Za nového konštantínopolského arcibiskupa bol ešte pred jeho pohrebom ustanovený Proklos.

V kristologických sporoch vtedajšej doby zastával Proklos, podľa Sokrata Scholastika, nekompromisne ortodoxný dogmatický postoj, no inak bol známy ako tolerantný a zmierlivý človek. Keď mu arménski biskupi predložili na posúdenie akúsi teologickú náuku pripisovanú Theodorovi z Mopsuestie, odsúdil ju síce ako heretickú, no zároveň však vyslovil pochybnosti o Theodorovom skutočnom autorstve. Išlo totiž o teológa, ktorý požíval, hlavne medzi Arménmi, veľkú úctu.

V roku 438 nechal slávnostne preniesť do Konštantínopolu telesné ostatky bývalého konštantínopolského arcibiskupa Jána Zlatoústeho, ktorý zomrel v roku 407 vo vyhnanstve, čím ho de facto rehabilitoval.

Proklovi sa pripisuje zavedenie modlitby Trisagion do byzantskej liturgie.

Literatúra

Franz Xaver Bauer: Proklos von Konstantinopel. Ein Beitrag zur Kirchen- u. Dogmengeschichte des 5. Jahrhunderts (= Veröffentlichungen aus dem Kirchenhistorischen Seminar München, IV. Reihe, Nr. 8), München 1919

Externé odkazy

Sv. Proklos (po anglicky)
Proklos na stránkach Ekumenického patriarchátu (po anglicky)
Legenda (stjosephmelkitecatholicchurch.org, po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Proklos von Konstantinopel na nemeckej Wikipédii.