Prostějov
Prostějov (nem. Proßnitz, poľ. Prościejów)[2] je štatutárne mesto na Morave, 58 km na severovýchod od Brna, na západnom okraji Hanej, v severnej časti Hornomoravského úvalu, na východ od Drahanskej vrchoviny. Mesto sa rozkladá vo výške 225 metrov nad morom, na jeho okrajmi pretekajú riečky Hloučela a Romže. Žije tu cez 44 tisíc obyvateľov. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.
| Prostějov | |||
| štatutárne mesto | |||
 nová radnica
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Olomoucký (CZ071) | ||
| Okres (LAU 1) | Prostějov (CZ0713) | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Nadmorská výška | 223 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°28′20″S 17°06′38″V / 49,472222°S 17,110556°V | ||
| Rozloha | 39,04 km² (3 904 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 44 234 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 133,04 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1141 | ||
| Primátor | Alena Rašková (ČSSD) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 796 01 | ||
| Miestne časti | 7 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 37 | ||
| Katastrálne územie | 8 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0713 589250 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Prostějov nám T. G. Masaryka 12 – 14 796 01 Prostějov | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Prostějov | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.mestopv.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
upraviť
Prvá historická zmienka o dedine Prostějovice je z roku 1141. Do polovice 13. storočia sa vyvinula vo významnú trhovú dedinu. Vtedy sem boli pozvaní nemeckí osadníci, ktorí v mieste dnešného nám. T.G.Masaryka založili novú osadu, na ktorú prešli práva osady pôvodnej. Roku 1390 bolo Prostějovu udelené vďaka pánom z Kravař právo výročného trhu, čím sa fakticky stal mestom. V husitskom období sa sľubný vývoj spomalil, keď mesto utrpelo prieťahmi oboch nepriateľských strán; nedostatočne opevnený Prostějov sa stáva ľahkou korisťou vojsk markgrófa Albrechta a roku 1431 bol vypálený. Prosperitu mestu priniesol vznik židovského mesta a predovšetkým po roku 1490 viac než storočná vláda rodov Pernštejnovcov, ktorých majetkom sa mesto stalo. Roku 1495 spustilo mesto výstavbu kamenných hradieb so štyrmi bránami s baštami. V rokoch 1521 až 1538 si mešťania vybudovali renesančnú radnicu. Na konci 16. storočia sa mesto stáva majetkom Lichtenštejnovcov, čo má za následok stagnáciu rozvoja mesta. V Prostějove je v roku 1527 tlačiarňou Kašpara Aorga vytlačená prvá kniha na Morave. Počas tridsaťročnej vojny došlo ku spustošeniu mesta a v roku 1697 vypukol požiar, ktorému padli za obeť radnica, škola aj kostol. Potom začína mesto dostávať barokový ráz. Okolo polovice 17. storočia dochádza, predovšetkým zásluhou miestnych židov, k prudkému rozvoju potravinárskeho, textilného a odevného priemyslu, v roku 1858 je Prostějove založená prvá česká konfekčná továreň bratov Mandlov, čo prilákalo nových obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia bol Prostějov spojený železnicou s Brnom a Olomoucom. 19. a 20. storočie zmenilo tvár mesta v štýle historizmu a secesie. Od 20. a predovšetkým 30. rokov sa dominujúcou výstavbou stáva v Prostějove funkcionalizmus.
Od 60. do 90. rokov 19. stor. spolu súperili českí a nemeckí predstavitelia o vedenie mesta. Hoci bolo nemecky hovoriace obyvateľstvo v menšine, vďaka kuriovému systému, ktorý preferoval bohatšie vrstvy, bolo vedenie mesta až do roku 1892 nemecké. Prvým starostom českej národnosti sa stal Karel Vojáček.[3]
Počas prvej svetovej vojny došlo v roku 1917 k hladovým nepokojom pred budovou Okresného hajtmanstva. Neskúsené vojenské jednotky povolané z Olomouca nezvládli situáciu a začali strieľať do davu. Počas streľby zomrelo 23 ľudí a ďalších 80 bolo zranených. Na pamiatku udalosti bol po vojne postavený Pomník padlých hrdinov a celé námestie bolo premenované na Námestie Padlých hrdinov.[4]
Počas druhej svetovej vojny bola rozsiahla židovská komunita deportovaná do vyhladzovacích táborov, kde väčšina (celkom 1 227 osôb) zahynula.[5]
10. apríla 1953 po polnoci bola z hlavného námestia odstránená socha Tomáša Garrigue Masaryka. Tento čin vyvolal vlnu nesúhlasu a popoludní sa konala demonštrácia. Do mesta boli povolané policajné jednotky a Ľudové milície. V súvislosti s demonštráciou bolo vypočúvaných 90 osôb, 43 zaslaných pred súd a 20 osôb bolo odsúdených na trest odňatia slobody až do výšky 1,5 roka. Podľa neskoršieho vyšetrovania sa na odstránení sochy podieľal predseda ONV František Ján, dôstojníci leteckého učilišťa v čele s Františkom Bernátom a niekoľko príslušníkov ŠtB.[6]
Niekoľko dní po začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy (1968) došlo v meste k streľbe. Sovietski vojaci začali strieľať a zastrelili troch ľudí a množstvo ďalších ľudí bolo zranených. Zástupcovia vojakov nikdy neuviedli, kto je za incident zodpovedný.[7]
K dochovaným pamiatkam patrí bašta z 15. storočia a renesančná radnica zo storočia šestnásteho, dnes slúžiace ako múzeum. Dominantou mesta je nová radnica z roku 1914 s vežou vysokou 66 metrov a orlojom. V severnej časti mesta, v susedstve riečky Hloučela, na ulici Pod Kosířem 73,je postavena vo funkcialistickom štýle vila Jana a Anastázie Neherových. Je kultúrnou pamiatkou Českej republiky, evidovaná v: "Ústřední seznam kulturních památek" pod číslom 103149. V Prostějove sa narodil významný český vedec Otto Wichterle, gotický staviteľ Matěj Rejsek, filozof Edmund Husserl, maliar Alois Fišárek a básnik Jiří Wolker. V Prostějove pôsobil farár, spisovateľ a básnik katolíckej moderny Karel Dostál-Lutinov. Starostom mesta a stredoškolským učiteľom tu bol Jan Sedláček, poslanec československého parlamentu za Národné zjednotenie.[8]
V Prostějove je v súčasnej dobe významný strojársky a potravinársky priemysel.
Židia v Prostějove
upraviťV Prostějove sa nachádzala významná židovská komunita, ktorá bola v 18. a 19. storočí druhou najpočetnejšou židovskou komunitou na Morave.[9] Roku 1900 žilo v Prostějove 1680 Židov, celkový počet obyvateľov bol 24 000. V Prostějove pôsobili títo rabíni: Geršon Aškenazi (asi 1650), Meir Eisenstadt (asi 1700); Nehemias Trebitsch (1825 – 1830), Löw Schwab (1830 – 1836), Hirsch Fassel (1836 – 1853), Adolf Schmiedl (1853 – 1869) a Emil Hoff (1870 – 1897).[10] Demoláciu židovského mesta, ktoré prezývali Hanácky Jeruzalem (čo bola poťažmo prezývka celého Prostějova) obhajuje film Zámek Nekonečno z roku 1983 s Pavlom Krížom v hlavnej úlohe (dostupný na youtube.com).[11]
Obyvateľstvo
upraviťPočet obyvateľov
upraviť- 2. októbra 2006 – 46 436 obyvateľov
- 11. februára 2008 – 46 278 obyvateľov
- 31. decembra 2008 – 45 378 obyvateľov[12]
- 11. marca 2011 – 45 780 obyvateľov
Štruktúra populácie
upraviť-
Veková štruktúra obyvateľov obce Prostějov v roku 2011 -
Rodinný stav obyvateľov obce Prostějov v roku 2011 -
Vzdelanie obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
Mestské symboly
upraviťMestská vyhláška č. 18/1994 Archivované 2007-08-12 na Wayback Machine (zrušená vyhláškou č. 5/2006 Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine) opisuje mestskú zástavu a znak takto:
Mestská zástava má tvar obdĺžnika o pomere strán 2 : 3 a je v polovici zvisle delený na pravú modrú a ľavú žltú časť, uprostred na rozhraní farebných polí je znak mesta v španielskom štíte. Mestská zástava sa umiestňuje tak, že modré pole je vždy vpravo alebo hore.
Mestský znak predstavuje štít zvisle delený. V pravej zlatej polovici je červená mreža zo štyroch kosých a piatich šikmých pásov so zlatými klincami na krížení, a to v podobe šesťcípych hviezdičiek. V ľavej modrej polovici je polovica čiernej nekorunovanej orlice so zlatými pazúrmi, zobákom a červeným jazykom, hľadiaci doľava.
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť
- Jan Filipec (asi 1431 – 1509), varadínsky biskup v 15. storočí
- Matěj Rejsek (asi 1450 – 1506), architekt (gotika)
- Jindřich Václav Richter, (1653 – 1696), jezuita
- Veith Ehrenstamm (1763 – 1827), priemyselník
- Gideon Brecher (1797 – 1873), lekár a spisovateľ
- Franz Mandelblüh (1807 – ?), právnik a politik, poslanec Moravského zemského snemu, ríšskej rady a starosta Olomouca
- Wenzel Messenhauser (1813 – 1848), dôstojník a spisovateľ
- Moritz Steinschneider (1816 – 1907), orientalista, zakladateľ modernej hebrejskej bibliografie, autor pojmu antisemitizmus
- Jaroslav Dohnal (1917 – 1943), plukovník in memoriam, 313 stíhacia peruť RAF
- Johann von Berger (1816 – 1870), politik, spisovateľ a právnik
- Franz Kuhn von Kuhnenfeld (1817 – 1896), rakúsko-uhorský minister vojny
- Jan Chmelař (1817 – 1896), politik
- Mayer Mandl (1820/1821 – 1888), podnikateľ v odevnom priemysle
- Ignaz Mandl (1823 – 1902), podnikateľ v odevnom priemysle
- Adolf Beer (1831 – 1902), historik
- Jan Rudolf Demel (1833 – 1905), pedagóg
- Eugen Felix (1836 – 1906), maliar
- Max Fleischer (1841 – 1905), viedenský architekt
- Ignaz Brüll (1846 – 1907), rakúsky skladateľ a klavirista
- Alois Czerny (1847 – 1917), etnograf
- Nathan Porges (1848 – 1924), rabín
- Georg Schmiedl (1855 – 1929), učiteľ a zakladateľ hnutia priateľov prírody
- Konrad Loewe (1856 – 1912), herec a dramatik
- Richard Mandl (1859 – 1918), rakúsky skladateľ
- Edmund Husserl (1859 – 1938), nemecký filozof českého pôvodu, zakladateľ fenomenológie
- František Kovářík (1865 – 1942), minister verejných prác 1920 – 1921, spolumajiteľ firmy Wichterle a Kovářík (Wikov)
- Antonín Gottwald (1869 – 1941), archeológ
- Richard Stein (1871 – 1932), nakladateľ
- Karel Dostál-Lutinov (1871 – 1923), básnik, predstaviteľ Katolíckej moderny
- Wolfgang Kallab (1875 – 1906), rakúsky historik umenia
- Pankraz Schuk (1877 – 1951), rakúsky spisovateľ
- Jan Bažant (1881 – 1966), významný staviteľ a architekt
- Jaroslav Stuka (1883 – 1968), český dirigent, zbormajster, hudobný skladateľ a pedagóg
- Franz Fiedler (1885 – 1956), fotograf
- Alois Bábek (1885 – ?), politik
- Vladimír Ambros (1890 – 1956), skladateľ, dirigent a pedagóg, jeden z popredných predstaviteľov brnianskej skladateľskej školy Leoša Janáčka
- Carmen Cartellieri (1891 – 1953), herečka
- Jan Uher (1891 – 1942), pedagóg, psychológ a sociológ; profesor na Masarykovej univerzite, popravený nacistami
- Max Zweig (1892 – 1992), dramatik
- Vojtěch Janoušek (1897 – 1969), vlastivedný pracovník, autor knihy Prostějovský okres.
- Jiří Wolker (1900 – 1924), český básnik
- Edvard Valenta (1901 – 1978), prozaik, básnik a publicista
- Bernhard Heilig (1902 – 1943), ekonóm a historik
- Alois Fišárek (1906 – 1980), maliar
- Vilém Sacher (1907 – 1987), generálporučík, vojnový hrdina, signatár Charty 77
- Josef Šafařík (1907 – 1992), filozof, esejista a dramatik
- Pravdomil Svoboda (1908 – 1978), český dendrológ, zakladateľ Arboréta v Kostelci nad Černými lesy
- Josef Mach (1909 – 1987), režisér
- František Panuška (1909 – 1992), rímskokatolícky teológ, duchovný, vysokoškolský pedagóg
- Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka
- Otto Wichterle (1913 – 1998), československý chemik, vynálezca kontaktných šošoviek
- Ivo Ducháček (1913 – 1988), novinár a politik
- Susi Weigel (1914 – 1990), rakúska ilustrátorka detských kníh
- Josef Polišenský (1915 – 2001), historik špecializujúci sa na novoveké dejiny českých zemí, Európy a Latinskej Ameriky
- Karel Vaca (1919 – 1989), výtvarník
- Bedřich Seliger (1920 – 2012), vojak
- Alexej Pludek (1923 – 2002), spisovateľ a politik
- František Spurný (1927 – 2004), historik, archivár, pedagóg, publicista
- Pavel Machonin (1927 – 2008), sociológ
- Dušan Janoušek (1928 – 1996), maliar
- Jiřina Prekopová (* 1929), psychologička
- Otokar Hořínek (1929 – 2015), športový strelec, olympionik
- Miloš Zapletal (* 1930), spisovateľ pre mládež
- Bohumír Kolář (* 1932), spisovateľ
- Ivo Možný (1932 – 2016), sociológ
- Milan Dvořák (* 1934), skladateľ
- Jiří Kuběna (1936 – 2017), básnik
- Miloš Hubáček (* 1937), autor literatúry faktu
- Milena Dvorská (1938 – 2009), herečka
- Vladimír Körner (* 1939), prozaik, scenárista a dramaturg
- Miroslav Pišťák (* 1939), politik, starosta a primátor Prostějova
- Gabriela Wilhelmová (1942 – 2002), herečka
- Ladislav Županič (* 1943), herec
- Petr Chudožilov (* 1943), spisovateľ
- Milan Kubes (1943 – 2014), novinár
- Pavel Dyba (* 1944), futbalista
- Oldřich Machač (1946 – 2011), československý hokejový obranca
- Nina Škottová (* 1949), politička
- Vladimír Vačkář (* 1949), dráhový cyklista
- Vlastimil Petržela (* 1953), futbalista a futbalový trenér
- Zdeněk Čížek (* 1953), futbalista
- Ivo Šmoldas (* 1955), redaktor a nakladateľ
- Ladislav Svozil (* 1958), hokejista
- Vladimír Balaš (* 1959), právnik
- Hana Bartková (* 1960), regionálna historička
- Jiří Víšek (* 1960), fotograf
- Luděk Mikloško (* 1961), futbalista
- Petr Lessy (* 1964), bývalý policajný prezident
- Libor Štefánik (* 1964), generál letectva
- Gorazd Pavel Cetkovský (* 1964), kňaz
- Karel Nováček (* 1965), bývalý československý a český tenista
- Pavlína Pořízková (* 1965), americká modelka a herečka českého pôvodu
- Jiří Peňás (* 1966), novinár
- Rena Dumont (* 1969), nemecká herečka a spisovateľka českého pôvodu
- Robert Změlík (* 1969), olympijský víťaz v desaťboji
- Kateřina Piňosová (* 1973), výtvarníčka, spisovateľka a prekladateľka
- Petr Marek (* 1974), hudobník a frontman skupiny MIDI LIDI a filmový režisér
- Helena Šulcová (* 1978), rozhlasová a televízna moderátorka, moderovala v ČT, na Prime, Radiožurnáli i Frekvencii 1
- Martin Richter (* 1977), hokejista
- Ondřej Kolář (*1978), teológ a prekladateľ
- Jindřich Skácel (* 1979), futbalista
- Petr Kumstát (* 1981), hokejista
- Lukáš Krajíček (* 1983), hokejista
- Jana Horáková (* 1983), cyklistka
- Pavlína Tichá (* 1984), juniorská majsterka Česka v tenise, trénerka
- Petra Cetkovská (* 1985), tenistka
- Petr Pohl (* 1986), hokejista pôsobiaci v Nemecku
- Nikkarin (* 1987), výtvarník, autor komiksov
- Pavel Dreksa (* 1989), futbalista
- Antonín Honejsek (* 1991), hokejista
- Jakub Čech (* 2000), občiansky aktivista
V Prostějove žili a pracovali
upraviť- Jan Černý (1456 – 1530), lekár a kňaz
- Jan z Pernštejna (1487 – 1548), moravský zemský hajtman
- Meir Eisenstadt (1670 – 1744), rabín
- Juda Lejb Prossnitz (1670 – 1730), kazateľ
- Jonathan Eybeschütz (1690 – 1764), rabín
- Jan Alois Hanke (1751 – 1806), moravský osvietenský historik, spisovateľ a humanista
- Cvi Jehošua ha-Levi Horowitz (1754 – 1816), rabín
- Johann Zajiček (1828 – 1915), politik, posledný nemecký starosta Prostějova
- Florián Novák (1821 – 1876), politik, prvý český starosta Prostějova
- Eduard Skála (1842 – 1918), cukrovarník a politik, poslanec Ríšskej rady
- Václav Perek (1859 – 1940), politik, expert na školstvo, podieľal sa na Moravskom vyrovnaní ("Lex Perek")
- Ondřej Přikryl (1862 – 1936), politik, starosta Prostějova
- Arnold Korff (1870 – 1944), rakúsky herec
- Bruno Winter (1873 – 1942), podnikateľ a zberateľ umenia
- Carl Techet (1877 – 1920), satirický spisovateľ
- Jaroslav Kučera, (1884 – 1945), novinár politik
- Jan Sedláček (1888 – 1960), politik, starosta Prostějova
- Jan Poláček (1896 – 1968), zberateľ ľudových piesní
- Leo Lehner (1900 – 1981), rakúsky skladateľ
- Jan Tříska (1904 – 1976), sochár a medailér
- Josef Duda (1905 – 1977), vojenský letec, účastník druhej svetovej vojny
- Oldřich John (1907 – 1961), politik, starosta a predseda MNV Prostějov
- Václav Kolář (1946 – 2017), pedagóg
- Alena Rašková (* 1949), politička, primátorka Prostějova
- Jan Nehera (1899 - 1958) továrník
Miestne časti
upraviťV čase nacistickej okupácie Prostějov tlačil na pripojenie Vrahovíc, Držovíc, Čechovíc a Krasíc. Tieto obce si vtedy ešte uhájili samostatnosť. Ďalšie návrhy na pripojenie týchto obcí sa robili v rokoch 1946 – 1947, ale uvedené obce s tým opäť nesúhlasili a nepovažovali to za výhodné. K pripojeniu došlo až po komunistickom prevrate, kedy bolo možné rozhodovať zhora bez súhlasu obcí. V roku 1950 rozhodol Okresný národný výbor Prostějov o pripojení týchto štyroch obcí k Prostějovu.[13] V roku 1954 boli Vrahovice, Držovice a Krasice rozhodnutím Krajského národného výboru opäť osamostatnené.[14] V roku 1963 boli k Prostějovu opäť pripojené Krasice,[15] v roku 1973 Vrahovice, 1976 Čechovice a Domamyslice, 1980 Mostkovice a 1981 Žešov. Po Nežnej revolúcii sa obyvatelia Mostkovíc rozhodli pre opätovné osamostatnenie obce. V roku 1990 sa tam konalo referendum, v ktorom sa 96% občanov (pri 80% účasti) rozhodlo pre oddelenie Mostkovíc od Prostějova.[16] V 90. rokoch a po roku 2000 silnela nespokojnosť obyvateľov Vrahovíc a Držovíc. V oboch mestských častiach sa prejavovala túžba po znovuobnovení samostatnosti, boli kritizované nedostatočné investície, ignorovanie zo strany predstaviteľov mesta a malá možnosť ovplyvniť dianie. Predstavitelia mesta naopak argumentovali tým, že do týchto častí sa má v budúcnosti investovať. V roku 2006 sa Držovice po referende osamostatnili, Vrahovice v súčasnosti zostávajú časťou Prostějova.
Teraz sa Prostějov skladá z týchto častí:
Partnerské mestá
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 519. (po česky)
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. [s.l.] : [s.n.], 1999. 263 s. S. 28.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 67 – 68.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. S. 114.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. S. 162 – 163.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 174.
- ↑ Slavné osobnosti spojené s městem Prostějovem a okolím [online]. mestopv.cz, [cit. 2011-10-17]. Dostupné online. Archivované 2012-01-07 z originálu. (po česky)
- ↑ MILLER, Michael Laurence. Rabbis and Revolution : A Study in Nineteenth-Century Moravian Jewry. [s.l.] : Columbia University, 2004. S. 57.
- ↑ Jewish Encyclopedia. Prossnitz [online]. 1901, [cit. 2010-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Šumný Prostějov, čas 5:05 – 6:38 (dostupné na youtube.com).
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-01-20]. Dostupné online. Archivované 2015-03-21 z originálu.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 158.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 164.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 170.
- ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 201.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prostějov
Externé odkazy
upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie Moravy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |