Rhôna (rieka)

Rhôna alebo Rhona (fr. Rhône) je európska rieka prameniaca vo Švajčiarsku. Preteká kantónmi Valais, Vaud, Ženeva v dĺžke 231 km a potom prechádza na územie Francúzska (Rhône-Alpes, Provence-Alpes-Côte d’Azur) a po ďalších 581 km sa vlieva do Stredozemného mora. Celková dĺžka rieky je teda 812 km. Plocha jej povodia je 95 500 km².

Rhôna (Rhône)
rieka
Rhôna v kantóne Valais.
Štáty	Švajčiarsko,   Francúzsko
Zdrojnica	ľadovec Rhône
- výška	2 250 m
- súradnice	46°36′37″S 8°22′34″V
Ústie	Stredozemné more
- výška	0 m
- súradnice	43°19′51″S 4°50′44″V
Dĺžka	813 km
Povodie	98 000 km² (9 800 000 ha)
Rozloha	54 km² (5 400 ha)
Prietok
- priemerný	1 710 m³/s
- maximálny	13 000 m³/s
- minimálny	360 m³/s
Wikimedia Commons: Rhône River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Priebeh toku

Prameň - ľadovec Rhône

Pramení v Urnských Alpách (Lepontinských Alpách) vo Švajčiarsku v nadmorskej výške 1 753 m v masíve Dammastock. Jej prameň vytvára voda topiaceho sa ľadovca Rhonegletscher, ktorý sa rozkladá v údolí pod sedlami Furkapass a Grimselpass. Ako prudká bystrina tečie najprv východozápadným smerom, potom sa stáča na sever a napája Ženevské jazero. Z jazera vyteká na juh neďaleko Ženevy, priberá vody rieky Arve a tečie na území Francúzska. Jej riečisko sa tu kľukatí, Rhôna tečie približne západným smerom až k Lyonu, kde sa do nej vlieva rieka Saône. V tejto časti údolie rieky tvorí hranicu medzi Alpami (ľavý breh) a pohorím Švajčiarska Jura (pravý breh). Od Lyonu tečie Rhôna priamo na juh Rhônskou nížinou medzi Alpami a Francúzskym stredohorím (Massif Central). K významnejším prítokom v tomto úseku patrí rieka Isère. Rhôna sa vlieva do Stredozemného mora dvomi ramenami v oblasti Camargue západne od Marseille, pričom vytvára deltu o rozlohe 12 000 km².

Prítoky

• sprava - Ain, Saône, Ardèche
• zľava - Isère, Drôme, Durance

Vodný režim

Na hornom a strednom toku je zdrojom vody najmä topiaci sa sneh a roztápajúce sa ľadovce. Najvyššie vodné stavy dosahuje v lete a najnižšie v zime. Pod ústím Saôny sa vodnatosť zvyšuje najmä v zime, pretože tá, rovnako ako ostatné pravé prítoky, má zdroj vody najmä v dažďových zrážkach. Ľavé prítoky (Isère, Durance) stekajú z Álp a sú celkovo vodnatejšie než pravé, vďaka čomu Rhôna až k ústiu vykazuje základné rysy alpského režimu. Tri štvrtiny povodia rieky sa nachádzajú v horách. Priemerný prietok neďaleko ústia činí 1780 m³/s. Rhôna je najvodnatejšou riekou vo Francúzsku a medzi prítokmi Stredozemného mora sa radí na druhé miesto po Níle.

Využitie

Údolie Rhôny neďaleko Saint-Maurice

Rieka má dôležitý význam pre zisk vodnej energie, dopravu a zavlažovanie.

Vodné elektrárne

Približne 70 % výkonu vodných elektrární vo Francúzsku sa nachádza v povodí Rhôny. Priamo na nej bolo vybudovaných 11 vodných elektrární (Génissiat, André Blondel) a veľa ich je tiež na Isère, Durance a ďalších prítokoch.

Vodná doprava

Vodná doprava je možná pod ústím rieky Ain. Cez Saônu je mnohými kanálmi spojená s Rýnom, Moselou, Másou a Loirou. Ako obchvat delty bol postavený plavebný kanál z mesta Arles do Port-de-Bouc a ďalej cez lagúnu Étang de Berre a tunel Rove do Marseille.

Zavlažovanie

Voda sa tiež široko využíva na zavlažovanie a zásobovanie Azúrového pobrežia. Na rieke ležia mestá Ženeva (Švajčiarsko), Lyon, Valence, Avignon, Arles (Francúzsko).

Pôvod názvu

Pôvod a význam mena je nejasný. Podľa jednej varianty je základom keltské označenie Rhodanus či Rodanus zo základu Rhôdan - „kľukatiť sa“. Naproti tomu stojí hypotéza o gréckom pôvode; Plínius Starší píše vo svojej encyklopédii Naturalis historia že meno Rhôna je odvodené od názvu kolónie Rhoda či Rhodanusia rozkladajúcej sa v oblasti dnešného mesta Aigues-Mortes.

Poznámky

1. ^  nepočítajúc prítoky Čierneho mora

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému rieka Rhôna

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rhôna na českej Wikipédii.

Francúzsky portál