Súra

Súra (arab. سورة súra, pl. سور suwar) je arabské slovo, ktoré sa používa na označenie kapitoly Koránu. Celý Korán obsahuje 114 kapitol – súr – ktoré sa ďalej rozdeľujú na verše – áje. Prvá súra sa skladá zo siedmich veršov a moslimovia ju viackrát denne recitujú v rámci piatich povinných modlitieb. Najdlhšou kapitolou Koránu je druhá súra, ktorá obsahuje 286 veršov. Najkratšie súry sa nachádzajú na konci Koránu – najkratšou kapitolou je 108. súra, ktorá pozostáva len z troch veršov.

Moslimovia veria, že všetky verše a súry Koránu pochádzajú od Alaha a boli zjavené prorokovi Mohamedovi, pričom boli zoslané bez akýchkoľvek názvov. Súry boli preto pomenované podľa arabských zvyklostí tých čias. Každá súra má svoj názov, niektoré kapitoly sú známe aj pod dvoma rôznymi menami, no väčšina súr nemá taký názov, ktorý by vystihoval tému veršov. Druhá súra – Krava – totiž nie je o kravách a 29. súra – Pavúk – nie je o pavúkoch. Slovo, ktoré tvorí názov súry, však býva spomenuté niekde v texte, či už ide o prvé slovo prvého verša, alebo je to nejaké zaujímavé slovo uprostred súry; napr. 43. kapitola má názov Az-Zuchruf, čo znamená Zlatá výzdoba, ozdoby – toto slovo sa nachádza v jej 35. verši. Názvy niektorých súr sú zas témou menších príbehov, ktoré bývajú ich súčasťou. Medzi takéto súry patrí napr. spomínaná druhá kapitola, ktorá sa volá Al-Bakara (Krava); je pomenovaná podľa príbehu o krave, ktorý zaberá 67. až 74. verš tejto súry.

Každá súra Koránu okrem deviatej (ktorá má názov At-Tawba – Pokánie) začína frázou zvanou Basmala alebo Bismiľľah (po arabsky: „bismilláhirrahmánirrahím“ – v preklade: „v mene Alaha milostivého, milosrdného“). Tradične sa však táto fráza počíta ako prvý verš len v prvej súre Koránu (Al-Fátiha – Úvodná, otváracia kapitola). V ostatných súrach (v druhej až ôsmej a ďalej v desiatej až poslednej, 114.) je Basmala akýmsi úvodom a nezvykne sa počítať medzi verše Koránu. Podľa takéhoto počítania veršov – kedy sa Basmala považuje za samostatný verš iba raz – má Korán 6236 veršov.

Mekkské a medinské súry

Súry možno rozdeliť podľa toho, kedy vznikli, na mekkské a medinské:

• Mekkské súry sú tie, ktoré boli podľa islamskej tradície zjavované prorokovi Mohamedovi až do jeho odchodu (úteku) z Mekky do Mediny roku 622 (tzv. hidžra). Tieto súry, ako aj verše, ktoré obsahujú, sú zväčša kratšie. Mekkských súr je niekoľkonásobne viac ako medinských súr – hoci názory na ich počet sa rôznia, väčšina zdrojov uvádza, že mekkských súr je 86.
• Medinské súry sú tie súry, ktoré boli Mohamedovi zjavené po hidžre – teda v čase, keď už bolo moslimov viac a moslimská komunita už nebola utláčanou menšinou ako predtým v Mekke. Presný počet týchto súr nie je istý, väčšina vedcov sa ale zhoduje na názore, že medinských súr je 28. Tieto súry spravidla obsahujú viac veršov, ktoré sú dlhšie než verše mekkských súr.

V Koráne možno nájsť aj také súry, ktoré obsahujú ako mekkské, tak aj medinské verše. V tom prípade platí, že ak väčšina veršov pochádza z obdobia pred hidžrou, je takáto súra mekkská; ak nie, je súra medinská.

Rozdelenie veršov a súr na mekkské a medinské je z veľkej časti založené na rozdieloch medzi týmito textami. Rozdielnosť možno pozorovať nielen v dĺžke veršov, ale aj v štylizácii, slovnej zásobe, rytme a miere rétorickosti. Dôležitým ukazovateľom je aj tématika jednotlivých veršov a súr. Zatiaľčo mnohé mekkské súry sú veľmi poetické a často sa v nich kladie dôraz na vieru v jediného Boha a v Súdny deň, medinské súry bývajú o niečo prozaickejšie a je v nich podrobnejšie opisované islamské právo a zákony. Pre mekkské, ako aj pre medinské verše sú typické niektoré oslovenia, frázy či slová, napr. v medinských súrach sa často hovorí o pokrytcoch.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.