Stromboli (ostrov)
Stromboli je ostrov sopečného pôvodu, patriaci do súostrovia Liparské ostrovy. Pomenovanie pochádza zo skomoleniny gréckeho slova strongylae – okrúhly. Je obývaný už od staroveku, v súčasnosti sa na ňom nachádzajú dve osady: Stromboli na severovýchode a Ginostra na juhozápade. V roku 1991 tu žilo 361 obyvateľov. Zdrojom obživy bol rybolov a pestovanie vína, v súčasnosti najmä turistický ruch. Pri erupcii v rokoch 2002 – 2003 boli obidve osady poškodené.
| Stromboli | |
| vulkanický ostrov | |
 | |
| Prezývka: Maják stredomoria | |
| Štát |  Taliansko
|
|---|---|
| Región | Sicília |
| Provincia | Messina |
| Súostrovie | Liparské ostrovy |
| Súradnice | 38°47′22″S 15°12′47″V / 38,78944°S 15,21306°V |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 926 m n. m. |
| Obyvateľstvo | 361 (1991) |
| Perióda | pleistocén, holocén |
| Prvá erupcia | ~ 200 000 pred Kr. |
| Posledná erupcia | august 2019 |
  Poloha ostrova na mape Talianska
| |
 Poloha ostrova na mape Sicílie
| |
| Wikimedia Commons: Stromboli | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sopka je známa už od staroveku, býva označovaná aj ako Maják stredomoria pre jej neustálu aktivitu (záznamy o erupciách sopky sú staré viac ako 2 500 rokov), posledná erupcia prebieha prakticky nepretržite od roku 1934. Dala aj meno jednej z typov erupcií strombolskej. Erupcie bývajú explozívne, väčšinou ide o vyvrhovnie rôznych sopečných bômb a úlomkov na krátke vzdialenosti (do 150 m), lávové prúdy, ak sa vôbec vyskytujú, sú krátke. Výnimku tvoria roky 1975, 1985 – 86 a 2002 – 2003, keď došlo k nárastu aktivity a tým aj väčším objemom vyliatej lávy. Naposledy sopka zvýšila svoju aktivitu 28. augusta 2019, kedy došlo k erupcii a chŕleniu lávy.
Geologický vývoj
upraviťVývoj ostrova začal približne pred 200 000 rokmi vulkanizmom dnes už neaktívneho ostrovčeka Strombolicchio, nachádzajúceho sa severovýchodne od hlavného ostrova. Po 40 000 rokoch Strombolichino svoju činnosť ukončil a vulkanizmus sa posunul južnejšie, čím sa samotný ostrov Stromboli (presnejšie jeho najjužnejšia časť) začal vynárať nad morskú hladinu.
Vulkanizmus ostrova sa postupne posúval na sever, početné objemy pyroklastík a láv postupne rozširovali základňu ostrova, až približne pred 15 000 rokmi bol dosiahnutý súčasný tvar. 25 000 rokov pred našim letopočtom nastal kolaps vtedajšieho kráteru (alebo kaldery), produkty tohto kolapsu sú známe ako komplex Vancori. Ide o vrstvy šošonitických bazaltov.
V rokoch 13 800 (± 1 900) až 5 600 (± 3 300) pred našim letopočtom vzniklo na ostrove niekoľko menších sekundárnych erupčných centier (na západnej a severovýchodnej strane ostrova). Približne pred 7 000 rokmi opäť nastal masívny zosun (fragmenty tohto zosunu sa nachádzajú pod morskou hladinou v hĺbke asi 2 000 m), a na severozápadnom svahu sa vytvorila depresia podkovovitého tvaru. Táto depresia je v súčasnosti vyplnená pyroklastikami najmladšej fázy.
Kultúrne zaujímavosti
upraviť- Podľa niektorých interpretácií bola sopka predlohou Orodruiny (Hory Osudu) v Tolkienovom diele Pán prsteňov.
- Hrdinovia Vernovho románu Cesta do stredu Zeme ukončia svoju púť výstupom z krátera sopky.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stromboli.
Externé odkazy
upraviť- www.swissedic.ch – Stromboli online (po anglicky)
- www.volcano.si.edu Archivované 2004-07-23 na Wayback Machine – Stromboli na Global Volcanism Program (po anglicky)