Troilos a Cressida

Troilos a Cressida alebo Troilos a Kressida^[1]^[2] (ang. Troilus and Cressida^[3], česky Troilus a Kressida^[4]^[5]) - je tragédia anglického dramatika Williama Shakespeara, napísaná približne v roku 1602.

Po celé storočia trvá spor o to, či ide o tragédiu, komédiu, historickú hru, satiru alebo grotesku. Všetko je spochybňované a zosmiešňované. Najmä sila lásky a sláva vojny. V príbehu vojny je predovšetkým devalvovaná česť. V príbehu lásky je zradená láska.

Shakespeare sa nepridržiava rímskych ani gréckych dejín. Vnáša do hry atmosféru alžbetínskeho Anglicka, s jeho záujmami a problémami.^[6]^[7]^[8]

Reč: verš 70% (z toho rýmovaný 8%), próza 30%^[9]

Postavy

Priamos trojský kráľ

synovia Priama

Hektor
Paris
Deifobos
Helenos
Troilos

Margarelon Priamov nemanželský syn (ľavoboček)

Kalchas trójsky kňaz, ktorý prebehol ku Grékom

Cressida Kalchantova dcéra

Pandaros Kressidin strýc

trójski velitelia

Aineias

Antenor

Agamemnon grécky vojvodca

Menelaos jeho brat

grécki velitelia

Achilles
Aias
Odyseus
Nestor
Diomedes
Patroklos priateľ Achillesa

Helena Menelaova žena

Andromaché Hektorova žena

Kasandra Priamova dcéra, veštkyňa
Prológ

sluhovia, trójski a grécki vojaci, sprievod

Datácia

Valentine Walter Bromle: Troilos, Cressida a Pandaros

V roku 1603 v alžbetínskom nakladateľstve sa zjavuje v registrácii hra Troilos a Cressida, O šesť rokov (1609) sa tam objaví znova, pod názvom: „História Troila a Cressidy, ako ju v Globe hrali služobníci jeho Veličenstva kráľa. Napísal William Shakespeare“. Neskôr ju vymenia iným titulným listom: „Slávna história Troila a Cressidy, vynikajúco opisujúca začiatky ich lásky a šikovné dvorenie Pandara, princa z Licia. Napísal William Shakespeare“. V úvode nájdete poznámku, ktorá dokladuje, že sa hra nikdy nehrala v divadle (Globe) pred prostým ľudom. Je pravdepodobné, že ju odohrali pri nejakej príležitosti, alebo na niektorej z právnických fakúlt.^[10]^[11]^[12]

Predlohy

Téma Troila a Kressidy v alžbetínskej dobe bola veľmi populárna a v rozličných formách ju vyučovali na školách. Nedá sa určiť, či malo na Shakespeara väčší vplyv jeho vzdelanie alebo dostupné literárne predlohy. Pre Shakespeara nebol východiskom Homér, ale vojna, v ktorej boli sympatie na strane Trójanov, nie Grékov. Trójanov pokladali za zakladateľov Ríma i Francúzska. A mýticky pravnuk trójskeho Aineiasa, Brut, bol (starými kronikami, Holinshedom) označovaný za zakladateľa novej Tróje – Londýna.^[13]

Dej hry Shakespeare čerpal z Trójanskej kroniky (Caxtonov preklad, 1475).

Príbeh Troila a Kressidy sa vyskytuje aj v iných spracovaniach, napr.: v básni Geoffreya Chaucera Troilus a Kriseyda (1385-1387), v Boccacciovej Il Filostrato (1339).

Pred Shakespearom sa hrali hry, napr.: Troylus a Pandaros (1516), komédia Troilus (1540-1547), Ajax a Ulyxes (1572), Agamemnon a Ulyxes (1584), Trója (1602), Troilus a Kresida (Dakker a Chettle).

Troilos a Cressida sa objavovali v ľudových baladách a možno prispeli i k záverečnému výstupu Pandara (niektoré zdroje ho spochybňujú ako neshakespearovský).

Dej

Edward J. Poynter - Cressida

Odohráva sa v Tróji (vo Frygii, na ázijskej strane Dardanel a na ostrove Tenedos, ktorý slúžil Grékom ako základňa v boji proti Tróji), kde sa zdržiava žena Menelaa s Paridom.

Troilos sa vášnivo zaľúbi do Kressidy a požiada Pandarosa o pomoc.

Vojna trvá už sedem rokov a na oboch stranách panuje nespokojnosť. V gréckom tábore Achilles, odmietajúc sa zúčastniť bojov, trávi čas v stane s Patroklosom. V trójskom tábore, vojnou unudený a v dlhom prímerí hrdzavejúci^[14], Hektor vyzve Grékov na rozhodujúci súboj.

V Priamovom paláci uvažujú nad vydaním Heleny a nad ukončením zdĺhavej krvavej vojny.

Priamos:'

Keď toľko hodín, životov, slov vyšlo
navnivoč, opäť grécky Nestor vraví:
„Vydajte Helenu a všetky dlhy –
česť, stratený čas, drina, peniaze,
krv, priatelia – čo zhltol zúrivý
pažerák tejto nenásytnej vojny –
sa vymažú“. Čo povieš na to Hektor?

Hektor je za vydanie Heleny. Kassandra predpovedá pád Tróje.

Kassandra:

Plač, Trója, plač. Je Helena tvoj bôľ,
ak nepustíš ju, zhoríš na popol.

Troilos presvedčí Hektora, aby Helenu nevydali.

Zásluhou Pandarosa sa z Troila a Kressidy stanú milenci. Kalchas požiada Agamemnona, aby dcéru Kressidu výhodne vymenili za Trójana Anterona. Trójania súhlasia tiež. Pred odchodom si Troilos a Cressida vymenia rukávec (rytiersky zvyk; rukávce si odopínali) a rukavicu (Cressida Troilovi), ako symbol lásky. Cressida v doprovode Diomedesa odchádza do gréckeho tábora, kde ju teatrálne uvítajú bozkami.

Odyseus so starým Nestorom vyprovokujú namysleného Aianta k boju s Hektorom. Súboj dopadne nerozhodne. Po boji Odyseus Troila osobne odprevadí na miesto, kde pred Kalchantovým stanom Diomedes flirtuje s Kressidou. Troila flirt hlboko zasiahne a list, ktorý mu neskôr pošle po Pandarosovi Cressida, roztrhá.

Troilos:
Len slová, plno slov; nič zo srdca.
No celkom iný je ich dôsledok. (trhá list)
Choď, vietor, do vetra, tam krúť sa, vrť.
Slovami, lžami moju lásku sýti
a pre iného šetrí svoje city.

Boje pokračujú. Pri jednom z nich Diomedes ukoristí Troilovho koňa a pošle ho po sluhovi, Kresside.

Na inom zomiera Patroklos, ktorého telo odnesú Achillovi. Troilos sa v boji Diomedesovi mstí za koňa.

Zúrivý Achilles, po smrti priateľa, vyzve Myrmidončanov, aby spoločne zabili Hektora, ktorý sa už stihol po celodennom boji odzbrojiť (pravidlá nedovoľovali pokračovať v boji). Zavraženého Hektora priviaže na chvost koňa^[15] a vláči po bojovom poli ako trofej.

Sklamaný Troilos s Trójanmi odchádzajú z bojiska.

A.Walkerová (editorka, New Cambridge, 1957) pripomína, že tieto záverečné bojové scény vyzerajú ako paródia štýlu kronikárskych hier, kde sa vyskytovali často a hrali sa ako groteska.^[16]

Hru uzatvára neľútostne Pandaros.

Všetko ostáva otvorené: lásky nie sú naplnené, vojna nie je dobojovaná.

Zdroje

↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
↑ William Shakespeare Historické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1989.
↑ HÍLSKY, Martin. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academica, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
↑ William Shakespeare Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
↑ Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
↑ SHAKESPEARE, William. Dílo. Vyd.1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
↑ Antické hry. 165.zväzok edície Svetoví klasici. vyd. Bratislava 1968 : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 489.
↑ SHAKESPEARE, William. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
↑ BEJBLÍK, Alois. Shakespearův svět. Praha : Mladá fronta, 1979. S. 5-227.
↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 494.
↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 29.
↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 102.
↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 502.

Literatúra

William Shakespeare Antické hry ,Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1968,preklad Stanislav Blaho, poznámky dr. Alois Bejblík
William Shakespeare Antická dramata,Vydavateľstvo Odeon, Praha 1983, preklad E.A.Saudek a Aloys Skoumal, poznámky Zdeněk Stříbrný
Bejblík Alois, Shakespearův svět, Praha 1979
Hilský Martin,William Shakespeare Dílo, vyd.1., Academia, Praha 2011, 978-80-200-1903-5978-80-200-1903-5
Timofejev L.I. - Turajev S.V., Slovník literárnovedných termínov, Slovenský spisovateľ , Bratislava 1981, preklad Čerevka V. a kol.
Historické hry William Shakespeare, Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1989

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Troilos a Cressida

[1] William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.

[2] William Shakespeare Historické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1989.

[3] HÍLSKY, Martin. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academica, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.

[4] William Shakespeare Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.

[5] HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.

[6] Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.

[7] Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.

[8] SHAKESPEARE, William. Dílo. Vyd.1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.

[9] HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.

[10] Antické hry. 165.zväzok edície Svetoví klasici. vyd. Bratislava 1968 : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 489.

[11] SHAKESPEARE, William. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.

[12] BEJBLÍK, Alois. Shakespearův svět. Praha : Mladá fronta, 1979. S. 5-227.

[13] Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 494.

[14] William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 29.

[15] William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 102.

[16] Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 502.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]