Tuan Čchi-žuej
Tuan Čchi-žuej (čín. 段祺瑞, pchin-jin: Duàn Qíruì; * 6. marec 1865, Che-fej, Čínske cisárstvo – † 2. november 1936, Šanghaj, Čínska republika) bol čínsky vojenský veliteľ, politik a zakladateľ anchuejskej a anfuskej kliky. Po porážke anchuejskej kliky klikou Č'-li sa pripojil k fengtchienskej klike a následne bol zvolený dočasným prezidentom Čínskej republiky. Z tejto funkcie bol zosadený po masakre 18. marca 1926.
| Tuan Čchi-žuej | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý Prezident Čínskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 24 november 1924 – 20 apríl 1926 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 6. marec 1865 Che-fej, An-chuej, Čína | |||||||
| Úmrtie | 2. november 1936 (71 rokov) Šanghaj, Čína | |||||||
| Profesia | Politik a vojak | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Tuan Čchi-žuej (multimediálne súbory) | |||||||
Počiatky kariéry
upraviťTuan Čchi-žuej sa narodil do vojenskej rodiny v provincii An-chuej v roku 1865.[1]:168-176, 307 V roku 1895 zahájil svoju vojenskú kariéru ako kadet na Tchienťinskej vojenskej akadémii. V Port Arthure študoval delostrelectvo, a neskôr odišiel študovať do Nemecka, kde strávil dva roky.[1]:168-176 Počas Boxerského povstania slúžil v provincii Šan-tung.[2][3] Neskôr zastával dôležité funkcie v mandžuskej armáde, okrem iného aj funkciu náčelníka vojenskej akadémie Pej-jang. Jeho kariéra bola úzko spätá s kariérou Jüan Š’-kchaja,[4]:23 ktorému bol veľmi lojálny. V roku 1911 došlo k Sinchajskej revolúcii namierenej proti dynastii Čching. Po tejto revolúcii podporil Tuan Čchi-žuej abdikáciu cisára Pchu-iho, ktorú požadoval Jüan Š’-kchaj. Spolu s Feng Kuo-čangom a Wang Š'-čenom bol vedúcou osobnosťou Pejjangskej armády, ktorú viedol Jüan Š’-kchaj. Jüan vymenoval Tuan Čchi-žueja za premiéra oficiálnej vlády v Pekingu a zároveň bol aj ministrom vojny.[5] Hoci bol Tuan voči Jüan Š’-kchajovi lojálny, nepodporil v roku 1915 jeho snahy o vyhlásenie sa za cisára. Kvôli tomuto pokusu došlo k porušeniu celistvosti Číny, pretože niekoľko provincií vyhlásilo samostatnosť.[3]
An-chuejská klika
upraviťPo svojej 83 dní trvajúcej cisárskej vláde v roku 1916 Jüan Š’-kchaj zomrel, a tak vojenská moc pej-jangskej armády padla do rúk bývalých vrchných veliteľov a bola obnovená republika. Li Jüan-chung sa stal prezidentom Čínskej republiky a vymenoval Tuan Čchi-žueja za premiéra a Feng Kuo-čanga za viceprezidenta.[6][7] Tuan Čchi-žuej sústredil svoje sily na vytvorenie početného vojska nezávislého na oficiálnej vláde a snažil sa oslabiť pozíciu Li Jüan-chunga.[7] V júni roku 1917 sa generál Čang Sün pokúsil o znovunastolenie mandžuskej monarchie, tento pokus bol Tuanom potlačený, hoci na niekoľko dní sa na cisársky trón vrátil Pchu-i.[8][6] Po porážke Čang Süna bol do funkcie prezidenta dosadený Feng Kuo-čang a Tuan Čchi-žuej sa stal opäť premiérom.[9] V tomto období bola Pej-jangská armáda rozdelená na dve militaristické frakcie, a to na č'-liskú kliku vedenú Feng Kuo-čangom a an-chuejskú kliku vedenú Tuan Čchi-žuejom.[7] An-chuejská klika a aj sám Tuan boli výrazne podporovaní Japonskom.[8][3]
Obdobie vojen severných militaristov
upraviťTuan Čchi-žuej založil an-fuskú kliku ako novú politickú frakciu v roku 1918.[4]:23 Klika vznikla ako frakcia vojvodcov oblasti provincie An-chuej, s vplyvom až na Severočínsku nížinu k oblastiam okolo Tchien-ťinu, ktorí boli spojencami vojvodcov z provincie Fu-ťien (odtiaľ skratka An-Fu ). Hlavnými vodcami tejto kliky boli Tuan Čchi-žuej a Sü Šu-čeng.[10] Táto frakcia mala svoj vlastný parlament, s veľkým vplyvom na pej-jangskú vládu. Tento parlament dosadil medzi rokmi 1918 – 1922 do funkcie prezidenta civilistu Sü Š'-čchanga.[8]
Severní militaristi boli rozdelení do hlavných troch klík: klika An-chuej vedená Tuan Čchi-žuejom, klika Č'-li vedená Feng Kuo-čangom a klika Feng-tchien vedená Čang Cuo-linom.[8] Po smrti Feng Kuo-čanga v roku 1919 prevzali vedenie kliky Č'-li Cchao Kchun a Wu Pchej-fu. V roku 1920 vyvrcholila rivalita medzi an-chuejskou a č'-lejskou klikou vojnou známou pod názvom Č'-lijsko-an-chuejská vojna.[10] Pretože an-chuejská klika mala početnú prevahu, bola č'-lijská klika nútená uzavrieť spojenectvo s feng-tchienskou klikou. An-chuejská klika bola napokon porazená a Tuan Čchi-žuej bol nútený utiecť z Pekingu.[8]
Po porážke an-chuejskej kliky prevzali víťazné frakcie kontrolu nad Pej-jangskou vládou. Ešte v roku 1920 sa Cchao-Kchun vyhlásil za prezidenta, ktorým ostal až do roku 1924. Následne ale došlo k nezhodám, ktoré vyvrcholili v č'-lijsko-feng-tchienskú vojnu. Táto vojna prebehla v rokoch 1922 – 1924 a víťazne z nej vyšla klika Č'-li. Neskôr v roku 1924 došlo ešte k druhej č'-lijsko-feng-tchienskej vojne.[8]
Prezidentské obdobie
upraviťPočas druhej č'-lijsko-feng-tchienskej vojny sa Tuan Čchi-žuej pridal k Čang Cuo-linovi. Vďaka spojenectvu feng-tchienskej kliky s Feng Jü-siangom a jeho pekinskému prevratu, pri ktorom bol zvrhnutý doterajší prezident Cchao Kchun, bola klika Č'-li porazená.[8] Pretože jediný Tuan Čchi-žuej nemal armádu, bol zvolený za nového dočasného prezidenta.[8] Jeho prezidentské obdobie ale skončilo po masakre 18. marca 1926. V Pekingu sa v uliciach objavil dav protestujúci proti nerovnoprávnym zmluvám medzi Čínou a západnými mocnosťami, Tuan Čchi-žuej dal rozkaz na násilné rozohnanie demonštrácie. Ešte v roku 1926 bol zosadený a vyhnaný z Pekingu veliteľom kuo-min-ťünskej kliky Feng Jü-siangom.[1]:168-176[8] Tuan utiekol za Čang Cuo-linom, ktorý ho však odmietol naďalej podporovať v jeho mocenských hrách. Tuan sa utiahol do ústrania najprv v Tchien-ťine a neskôr v Šanghaji.
Referencie
upraviť- ↑ a b c GRAY, Jack. Rebellions and Revolutions: China from the 1800s to 2000. Hong Kong : Oxford University Press, 2002. 576 s. ISBN 0198700695.
- ↑ a b c SPENCE, Jonathan D.. The Search for Modern China. New York : WW Norton & Co, 1990. 876 s. ISBN 0-393-02708-2. S. 289-291.
- ↑ a b BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 128 s. ISBN 80-244-0251-3.
- ↑ CHEN, Jerome. Yuan Shih-kʻai. Stanford : Stanford University Press, 2013. 268 s. ISBN 0804707898. S. 160-161.
- ↑ a b ZHANG, Qizhi. An introduction to Chinese history and culture. Heidelberg : Springer, 2015. 467 s. ISBN 3662464810. S. 429.
- ↑ a b c LI, En. Modern chinese history 1840 to 1949. Singapore : Asiapac Books, 2012. 150 s. ISBN 9789812295989. S. 91.
- ↑ a b c d e f g h i GAO, James. Historical dictionary of modern China (1800-1949). Lanham : Scarecrow Press, 2009. 531 s. ISBN 9780810863088. S. 6,7, 24-25, 41-42, 383.
- ↑ MACKERRAS, Colin. China in transformation 1900-1949. Harlow : Pearson/Longman, 2008. 178 s. ISBN 9781405840583. S. 37.
- ↑ a b WORTZEL, Larry. Dictionary of contemporary Chinese military history. Westport : Greenwood Press, 2008. 334 s. ISBN 9781567509762. S. 22, 31.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tuan Čchi-žuej
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tuan Čchi-žuej na českej Wikipédii.