Tver

	Tver
	Kalinin (1931 – 1990)
	mesto
	Centrum mesta
	Erb
	Erb
Štát	Rusko
Región	Tverská oblasť
Súradnice	56°21′18″S 35°55′18″V / 56,35500°S 35,92167°V
Rozloha	152 km² (15 200 ha)
Obyvateľstvo	407 254 (2008)
Hustota	2 679,3 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1135
	Poloha mesta v Európe.
	Webová stránka: http://www.tver.ru/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 56°21′18″S 35°55′18″V / 56,35500°S 35,92167°V

Tver (rus. Тверь) je mesto v európskej časti Ruskej federácie, centrum Tverskej oblasti. Leží na sútoku riek Volga a Tverca na ceste a železničnej trati spojujúcu Moskvu (170 km) a Petrohrad (485 km). Žije tu 407 254 ľudí (2008). V rokoch 1931 – 1990 sa mesto volalo Kalinin (rus. Калинин), podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina (1875 – 1946).

Dejiny

Stredovek a novovek

Prvá písomná zmienka o Tveri je z roku 1164. Pôvodne to bola malá osada novgorodských obchodníkov, časom sa však rozvinula v mesto. V meste sa striedali rôzni vladári z ruských kniežatstiev, ako bol Alexander Nevský a jeho mladší brat Jaroslav Jaroslavovič. Ich vládu ale ukončil vpád mongolskej hordy.

Vďaka svojej severnej polohe nebol Tver cieľom vpádov Tatárov, následkom čoho sa sem sťahovali obyvatelia z tatármi ohrozeného juhu; mesto tak rástlo a bohatlo. V roku 1485 sa stalo súčasťou Moskovskej Rusi.

Rýchly hospodársky rast v 18. storočí odštartovalo dokončenie plavebného kanálu. Mesto bolo kompletne prestavané, stredoveké domy boli zbúrané a nahradené neklasicistickými. Koncom 18. storočia tu žilo 15 000 obyvateľov.

20. storočie

Boľševici tu získali v občianskej vojne moc už 20. novembra 1917. V roku 1931 bolo mesto premenované na Kalinin po sovietskom vodcovi Michailovi Kalininovi; v rámci boja proti náboženstvu bola v roku 1936 zničená katedrála Vykúpenia. Počas 2. svetovej vojny bolo dva mesiace okupované nemeckými vojskami. Počas sovietskej vlády počet obyvateľov vzrástol až na 450 000 obyvateľov, v 90. rokoch však začal klesať.

Ekonomika

Tver je tradičným strediskom bavlnárstva a výroby železničných vagónov (už od roku 1898). Počas posledných 50 rokov tu vznikli aj závody na výrobu elektrotechniky a chemických výrobkov.