Usir

Usir (staroeg. wsjr; starogr. Ὄσῑρις; lat. Osiris; iné názvy: Usire, Usíre, Usirev, Ausare, Oziris, Ozíris, Usiris) bol staroegyptský boh posmrtného života, vegetácie a plodnosti. Bol jedným z najstarších staroegyptských bohov, o ktorých máme záznamy, pravdepodobne bol uctievaný už v predhistórii.

Úvod

Spočiatku bol lokálnym bohom uctievaným najmä v Busiride, kde zosobňoval moc zeme a vegetácie. Okolo roku 2400 pred Kr., kedy sa jeho meno objavuje v Textoch pyramýd, bol Usir už rozšíreným božstvom. Odvtedy bol v Egypte uctievaný až do potlačenia pohanských náboženstiev na začiatku kresťanského obdobia a počas helenizmu jeho kult presiahol svojim významom hranice Egypta. Boh Usir nebol len milosrdný sudca mŕtvych po smrti, ale tiež chtonickou životodarnou silou spájanou s vegetáciou a nílskymi záplavami. Vládcovia starovekého Egypta boli po smrti stotožňovaní s Usirom, podobne ako za života boli stotožňovaní s bohmi Horom alebo Reom. Verilo sa, že podobne ako Usir vstal po svojom mýtickom zavraždení z mŕtvych, i faraónom bude daný večný život v sérii pohrebných rituálov. Táto stará predstava sa počas Novej ríše postupne rozšírila aj na bežných ľudí, ktorí si rovnako mohli zabezpečiť život po smrti vykonaním príslušných obradov.

Usir (staroeg. ws-jr) v hieroglyfoch

Usir bol podľa kozmogonického konceptu Devätora najstarší syn božského páru Geba (zeme) a Nut (neba). Jeho ďalšími súrodencami boli bohyňa Eset – jeho manželka a matka jeho syna Hora, boh Sutech – žiarlivý brat, ktorý ho úkladne pripravil o moc, a bohyňa Nebthet – ktorú si za ženu vzal Sutech. Vládca mŕtvych býval zvyčajne zobrazovaný so zelenou pokožkou symbolizujúcou jeho moc nad vegetáciou a typickou korunou atef – bielou korunou Horného Egypta s pštrosími perami. Jeho atribútmi boli tiež dve žezlá – zahnutá palica a korbáč, ktoré prebral od boha Anedžteja, starého lokálneho božstva mesta Džedu (Busiris, 9. dolnoegyptský kraj), s ktorým splynul na začiatku staroegyptskej histórie. Pôvodne boli jeho výsostným odznakom, neskôr ich prijali ako symbol svojej moci aj faraóni. Jeho postava bola zavinutá v ovínadlách, rovnako ako boli ovinutí mŕtvi, čo bol znak súvisu so smrťou.

Naše znalosti o Usirvovi pochádzajú sčasti z reliéfov v staroegyptských hrobkách a z Textov pyramíd a sčasti z diel klasických autorov – Plutarcha a Diodora Sicílskeho.

Usir bol v staroveku spájaný s dnešným súhvezdím Orión.

Pôvod mena

Pôvod Usirovho mena nie je doteraz uspokojivo vysvetlený. V hieroglyfickom zázname sa po prvý raz objavuje ako staroeg. ws-jr – pravdepodobne „Trón Oka“.

Mytológia

Usire na tróne

Otec Anupa

Po splynutí hermopoliského Osmora a heliopoliského Devätora nahradil postupne Usir boha Anupa v úlohe boha podsvetia. Táto zmena sa v teologickej špekulácii vysvetľovala tým, že Anup uvoľnil miesto Usirovi z úcty a neskôr bol považovaný za Usirovho syna. Mesto Abdžu (Abydos, 8. hornoegyptský kraj), pôvodne dôležité stredisko Anupovho uctievania, sa stalo kultovým miestom boha Usira.

Pretože Usirova manželka bohyňa Eset, ktorá predstavovala silu života, sa nezdala byť vhodnou matkou šakalieho boha smrti, táto úloha pripadla bohyni Nebthet, Esetinej sestre. Mýtus vysvetľoval, že Nebthet, manželka neplodného boha Sutecha, bola natoľko frustrovaná nedostatkom manželovho záujmu, že sa prestrojila za Eset, aby si získala Usirovu pozornosť. Usir si ju splietol so svojou božskou družkou a z ich spojenia sa zrodil boh Anup.

Otec Hora

Jedným z dôsledkov splynutia heliopoliskej a hermopoliskej kozmogónie bolo aj to, že bohyňa Eset prijala znaky svojej sestry Hathor, pôvodne matky sokolieho boha Hora. Ako sa zrodil Hor, vysvetľoval Kráľovský mýtus: Usir bol zavraždený svojim žiarlivým bratom Sutechom, ktorý sa chcel zmocniť jeho trónu. Jeho manželka Eset ho vzkriesila kúzlom, ktoré sa naučila od boha Rea. Počas krátkeho času keď Usire ožil, stihli splodiť Hora. Pretože sa Hor narodil až po znovuzrodení svojho otca, bol považovaný za zosobnenie nových začiatkov. V spojení Usir-Hor predstavovali božstvo života, smrti a znovuzrodenia, a teda boli spájaný s každoročnou úrodou.

Podobne bol s Usirom spájané aj mennoferské synkretické božstvo znovuzrodenia a tvorili božskú bytosť Ptah-Sokar-Usir.

Usir ako Banebdžed

Pretože boh Usire bol považovaný za mŕtveho boha smrti, Usirovo ba bolo niekedy uctievané samostatne, najmä v dolnoegyptskom Džedete (Mendes, 16. dolnoegyptský kraj). Tento Usirov aspekt sa nazýval Banebdžedet alebo Banebdžed – „Ba, pána Džedetu“ alebo „Ba, pána džedu“. Džed bol egyptský symbol stability a zdravia v podobe stĺpu, ktorý mal predstavovať Usirovu chrbticu a v niektorých obdobiach aj chrbticu celého Egyptu – Níl. To poukazovalo na úlohu Usira ako znovurodiaceho sa boha vegetácie, ktorý bol spojený s opakovaním blahodarných nílskych záplav. V podobe Banebdžedeta mal Usir tituly Pán nebies a života boha Rea, keďže Usir zdedil svoju kráľovskú moc od Rea (niekedy stotožňovaného s bohom Atumom).

Banebdžedet v hieroglyfoch

Ba v starovekom Egypte nepredstavovalo len dušu v prísne európskom zmysle tohoto slova, ale aj vnútornú silu a moc mena, obzvlášť ak išlo o boha. Slovo ba tiež v egyptčine Džedete boli chované posvätné barany uctievané ako vtelenie boha, ktoré boli po smrti mumifikované a pochované na zvláštnom pohrebisku. Čo sa týka spojenia Usira s baranom, dve žezlá boha sú vlastne nástrojmi pastierov, takže sa niektorí domnievajú, že Usir bol pôvodne bohom pastierskych kmeňov z Horného Egypta.

V Džedete bola okrem boha Usira uctievaná aj rybia bohyňa Hatmehit. Po tom, ako kult Usirov kult získal na význame, Banebdžedet bol považovaný za manžela bohyne.

V okultných spisoch novoveku je Banebdžedet pod vplyvom antických autorov identifikovaný s Bafometom – capom z Mendésu. V skutočnosti je však táto interpretácia scestná, pretože Usir nebol nikdy uctievaný v podobe capa, ale barana.

Pozri aj

Usireove mystéria

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Usir