Veľký Mengusovský štít
Veľký Mengusovský štít (2 431,5 m n. m.[1]; poľ. Mięguszowiecki Szczyt Wielki) je najvyšší z troch Mengusovských štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[2]
| Veľký Mengusovský štít | |
| vrch | |
 Zľava Veľký a Prostredný Mengusovský štít.
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 431,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′14″S 20°03′35″V / 49,1871°S 20,0598°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Ludwik Chałubiński, Wojciech Roj, Maciej Sieczka |
| - dátum | 28. jún 1877 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Mięguszowiecki Szczyt Wielki | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťNázov štítu vychádza z názvu obce Mengusovce a Mengusovskej doliny, nad ktorou sa vypína.[3]
Poloha
upraviťNachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severne sa zvažujúca časť patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severovýchodne Tatranská Javorina.[5][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a južná časť aj do národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina.[2]
Opis
upraviťHincova veža sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Čubrinou (2 376 m n. m.). Severná stena je nad kotlinou Morského Oka, južná nad Veľkým Hincovým Plesom. Od Prostredného Mengusovského štítu ho delí Vyšné Mengusovské sedlo, od Čubriny Hincovo sedlo. Má dva vrcholy, nižší - východný a hlavný - západný. V západnom hrebeni sa nachádza Mengusovská vežička. 300 metrová južná stena nad Hincovou kotlinou je priečne prerušená Veľkou Mengusovskou lávkou, obvyklá normálka. Na sever do Poľska spadá jednou z najvyšších tatranských stien, vysokou 820 m (severná stena Malého Kežmarského štítu má 900 m). Pilier medzi východnou a severnou stenou má výšku 880 m, šikmú dĺžku vyše 1 000 m.[3]
Severným smerom sa nachádza Miedziane (2 233 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), východne leží Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.), južne Hincova veža (2 377 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a západne Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Čubrina (2 376 m n. m.) a Hrubý štít (2 178 m n. m.).[1] Severne a východne sa nachádza Dolina Rybiego Potoku, z ktorej voda odteká Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca, južne sa nachádza Mengusovská dolina, ktorou vodu odvádza Hincov potok, zdrojnica rieky Poprad.[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2] Južne leží mohutné Veľké Hincovo pleso, severne Morskie Oko a východne Czarny Staw pod Rysami.[1]
Výhľady
upraviťTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Oravské Beskydy a nezriedka aj mnohé vrchy v južnom Poľsku.[6]
Prístup
upraviťŠtít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[2], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami 
zeleno značený turistický chodník.[2]
Vybrané výstupy
upraviť- 1877 Prvovýstup L. Chałubiński, W. Roj a Maciej Sieczka, z Hincovho sedla s exponovaným obchádzaním hrebeňa.
- 1906 Klasická cesta celou sev. stenou, J. Chmielowski, K. Bachleda a W. Tylka Suleja.
- 1935 Prvovýstup kompletným Mengusovským pilierom Z. Koroszadowicz a J. W. Żuławski
- 1950 Prvý slovenský výstup pilierom A. Puškáš a J. Šuňa.
- 1957 Slovenský zimný výstup pilierom J. Psotka a Zdeno Zibrín.
- 1992 Jedna z najväčších poľských horolezeckých tragédií sa odohrala vo Východnej stene. Po zvrate počasia najprv zmrzla jedna horolezkyňa, potom sa pri zlaňovaní zrútili zvyšní traja.[3]
Galéria
upraviť
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-09]. Dostupné online.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, 1981.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Mengusovský štít