Viliam V. Oranžský

Viliam IV. Oranžský alebo Viliam V. Batavský (hol. Willem V van Oranje-Nassau; * 8. marec 1748, Haag, Holandsko – † 9. apríl 1806, Braunschweig, Nemecko) bol oranžský princ a posledný nizozemský miestodržiteľ v rokoch 1751 – 1795.

Viliam V. Oranžský
oranžský princ a nizozemský miestodržiteľ
Henry Bone podľa Johna Hoppnera, Kráľovská zbierka
Henry Bone podľa Johna Hoppnera, Kráľovská zbierka
Narodenie8. marec 1748
Haag, Holandsko
Úmrtie9. apríl 1806 (58 rokov)
Braunschweig, Nemecko
RodičiaViliam IV. Oranžský, Anna Hannoverská
ManželkaAnna Hannoverská
Deti* Karolína (* 1743 – † 1787)
Anna (*/† 1746)
Viliam V. (* 1748 – † 1806)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Viliam V. Oranžský

Životopis

upraviť

Narodil sa v Haagu ako syn Viliama IV. Oranžského a Anny Hannoverskej, britskej kráľovskej princezny (Princess Royal), najstaršej dcéry britského kráľa Juraja II.

Mal sotva tri roky, keď jeho otec v roku 1751 zomrel. Viliam zdedil miestodržiteľský úrad po dosiahnutí 18 rokov veku, v roku 1766, do tej doby jeho menom vládli postupne tri regentky – najprv do svojej smrti jeho matka Anna (1751 – 1759), neskôr do svojej smrti jeho babička Mária Lujza Hesensko-kasselská (1759 – 1765) a potom jeho staršia sestra Karolína. V rokoch 1759 až 1766 bol spoluregentom Ludwig Ernst von Brunswick-Lüneburg-Bevern, osobný poradca do októbra 1784.

Manželstvo

upraviť
 
Viliam V. a Vilhelmína Pruská so svojimi deťmi

4. októbra 1767 sa oženil s pruskou princeznou Vilhelmínou (* 1751 – † 1820), sestrou pruského kráľa Fridricha Viliama II. Mali päť detí, z ktorých však prvé zomrelo deň po narodení a tretie sa narodilo mŕtve:

Mal aj nemanželského syna, Karola Oranžského, známeho tiež ako Karol Batavský (* 1767 – † 1808).

V dobe americkej vojny za nezávislosť Nizozemsko zachovávalo neutralitu. Viliam V. stojaci na čele proanglickej frakcie z parlamentu blokoval proamerické a neskôr aj profrancúzske snahy o zatiahnutie do vojny. Nakoniec po mnohých politických rokovaniach a pod tlakom diplomatov, amerických aj francúzskych, Zjednotenéj provincie nový štát, Spojené štáty, v roku 1782 uznali.

Po štyroch rokoch boli Holanďania s vládou Viliama V. stále viac nespokojní. Skupina mladých revolucionárov, Patrioti, stále panovníka provokovala. Viliam svoj dvor presťahoval do Geldernu, provincie vzdialenej od politického centra štátu, ale tým jeho činnosť v tomto smere skončila. Jeho manželka s presunom nesúhlasila a chcela vrátiť do Haagu, avšak „Patrioti“ ju zadržali v Goejanverwellesluise a musela sa vrátiť do Geldernu. Pre Vilhelmínu a jej brata to bola nesmierna potupa, Fridrich Viliam II. preto vyslal vojsko proti disidentom. Patrioti ušli do Francúzska práve vo vypätej dobe začiatku Veľkej francúzskej revolúcie, keď bol zvrhnutý z trónu kráľ Ľudovít XVI. Podporovaní Francúzskom sa Patrioti v roku 1795 vrátili z Paríža bojovať vo vlasti. Viliam V. musel utiecť a ukryť sa v Anglicku.

Smrť a následníctvo

upraviť

Viliam V. zomrel vo vyhnanstve v nemeckom Braunschweigu ako posledný z nizozemských miestodržiteľov. Jeho telo sa do vlasti vrátilo až po sto päťdesiatich rokoch - 29. apríla 1958 bolo pochované v hrobke holandskej kráľovskej rodiny v Nieuwe Kerk v Delfte.

V roku 1813 sa do Holandska vrátil jeho syn Viliam VI. a ako Viliam I. bol korunovaný na kráľa holandskej monarchie (nebol však prvým holandským kráľom - tým bol Ľudovít Bonaparte (* 1778 – † 1846), ktorý vládol v rokoch 1806 - 1810).

Vyznamenanie

upraviť

Bol 568. rytierom Podväzkového rádu.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém V. Oranžský na českej Wikipédii.

  NODES
Note 1
os 13