Vrch (vyvýšenina)

Vrch je z odborného hľadiska vyvýšenina väčších rozmerov, spravidla s relatívnou výškou nad 150 m (v užšom zmysle len vo vrchovine, v širšom zmysle aj v hornatine a veľhornatine). V bežnej reči a v staršej spisbe sa vrch, najmä zalesnený, označuje/-oval aj ako hora, ako hora sa však označuje predovšetkým aj akýkoľvek les. Ako kopec sa označuje buď ľubovoľná (malá aj veľká) vyvýšenina, alebo len malá vyvýšenina.

Vrch Fudžisan v Japonsku týčiaci sa nad okolím

Terminológia

Vrch

Slovenské definície:

• Machová uvádza ako odbornú definíciu vrchu vyvýšenina väčších rozmerov vo vrchovine, spravidla s relatívnou výškou nad 150 m. Táto definícia je prakticky zhodná s českou odbornou definíciou vrchu .
• ÚGKK SR a iné slovenské odborné texty však používajú výraz vrch oveľa širšie – ako označenie pre vyvýšeniny nielen vo vrchovine, ale aj pre väčšie vyvýšeniny, t. j. vyvýšeniny v hornatinách a veľhornatinách (tieto sa v češtine označujú slovom hora, prípadne v druhom prípade aj velehora).. Aj v príručke Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike je slovenské slovo vrch preložené do angličtiny ako mountain a do nemčiny ako Berg , čo sú v týchto jazykoch označenia pre všetky vysoké a najvyššie vyvýšeniny .
• Pokiaľ ide súčasnú definíciu slova vrch ako slova z bežného jazyka, KSSJ definuje vrch ako väčšia vyvýšenina v teréne, kopec (pričom kopec je definovaný ako (menší) vrch), čo je definícia podobná definícii z predošlého bodu.
• Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo vrch podobne ako dnes KSSJ či ÚGKK SR, pretože ho preložil latinským mons, nemeckým Berg a maďarským hegy.
• Uhlár poznamenáva, že v odborných kontextoch sa zhruba od 70. rokov 20. storočia presadil výraz vrch (resp. vrchy) voči dovtedy niekedy synonymne používanému výrazu hora (resp. pohorie) a slovo hora sa začalo v odborných textoch používať už len vo význame les. Okrem toho poznamenáva, že latinskému mons správne zodpovedá slovenské vrch.

V češtine vrch znamená v bežnej reči na rozdiel od slovenčiny menšiu (teda nie väčšiu) vyvýšeninu a odborná definícia je zhodná s definíciou, ktorú uvádza Machová alebo znie takisto tak, že vrch je menšia vyvýšenina

Hora

Slovenské definície:

• Machová termín hora vôbec neuvádza.
• ÚGKK SR slovo hora prekladá do angličtiny len ako forest (les).
• Pokiaľ ide súčasnú definíciu slova hora ako slova z bežného jazyka, KSSJ definuje horu ako 1. les, 2. vrch (obyč. porastený stromami).
• Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo hora rovnako ako je definované dnes v češtine (pozri nižšie), pretože uvádza ako latinský ekvivalent mons, alpes (t. j. v dnešnej slovenčine vrch, vysoké pohorie), nemecký Berg, Gebirge (t. j. vrch, pohorie), maďarský hegy, havas (t. j. vrch, vysoký vrch). Ako slovenské synonymum uvádza slovo vrch. Podľa R. Krajčoviča slovo hora malo v dávnej slovenčine význam rozsiahlejší súvislý lesný porast hlavne na svahoch vyvýšeniny, prenes[ene] väčší vrch porastený lesom, prípad[ne] bez lesa.
• O Uhlárovom výklade pomeru slov vrch a hora pozri vyššie pod slovom vrch. Autor dodáva, že hora je teda (v spisovnom jazyku) buď les alebo vyvýšenina so stromovým porastom (menšia sa volá hôrka), kým vyvýšeniny skalnaté, zemné či bralnaté sa volajú vrchy (menšie sa volajú vŕšky, podvršia, návršia, návršné roviny a podobne). Preto je aj podľa neho terminologicky správne hovoriť o vrchoch namiesto o pohorí (čo je výraz odvodený od slova hora). Niektorí hovoriaci zamieňajú slová hora a vrch (vo význame vyvýšenina), a to v dôsledku vplyvu ich nárečia, staršej slovenskej spisby alebo príbuzných slovanských jazykov.

V češtine hora znamená v bežnej reči aj odborne primárne (akúkoľvek) prirodzenú vyvýšeninu vystupujúcu nad povrch, slovenský primárny význam hory „les“ sa v češtine hodnotí len ako nárečový; hora v češtine v bežnom jazyku znamená aj pohorie . Existuje však aj užšia česká odborná definícia slova hora, ktorá znie výrazná vyvýšenina v okolitom reliéfe, často osamotená, kopovitého, kuželovitého alebo tabuľovitého tvaru, niekedy vo forme krátkeho, výrazného chrbáta s relatívnou výškou 300-600 m, s výraznými sklonmi svahov, s výrazným úpätím a pomerne malou základňou vzhľadom na relatívnu výšku, t. j. hora je prakticky len výrazne sa týčiaca sa vyvýšenina v hornatine (vo vrchovine sa vyvýšenina naopak volá vrch).

Kopec

Slovenské definície:

• Machová definuje kopec veľmi široko ako všeobecné označenie pre vyvýšeniny rôzneho tvaru a veľkosti bez presnej morfometrickej charakteristiky
• ÚGKK SR slovo kopec prekladá do angličtiny ako hillock (prípadne aj hill či knoll), do nemčiny ako Hügel, čiže kopec zrejme chápe ako vyslovene malú vyvýšeninu
• Pokiaľ ide o súčasnú definíciu slova kopec ako slova z bežného jazyka, KSSJ definuje kopec ako (menší) vrch, vyvýšenina, t. j. buď sa chápe ako vyvýšenina vôbec alebo ako menšia vyvýšenina.
• Historicky Bernolák slovo kopec (odhliadnuc od prenesených významov tohto slova) chápal ako malú zemnú vyvýšeninu, násyp či mohylu.
• Podľa Uhlára sa, najmä v niektorých nárečiach, označujú neveľké (t. j. stredne veľké) vyvýšeniny niekedy ako kopec, ale podľa neho je náležité označovať ako kopec len vyslovene malé vyvýšeniny a stredne veľké sa (spolu s najväčšími) správne majú označovať ako vrchy.

V bežnej aj odbornej češtine sa slovom kopec označuje len menšia vyvýšenina, ide teda o synonymum českého slova vrch (porovnaj vyššie).

Charakteristika

Vrch je väčšinou zvyškom kedysi vyššie ležiacej krajiny (odnos, erózia). Niekedy však vzniká nakopením alebo uložením horninového materiálu (sopka, atol), či tektonickým výzdvihom (hrast). Viaceré slovenské vrchy sú aj tektonické trosky príkrovov.